Duchovné povzbudenie vladyku Jána Babjaka SJ adresované kňazom Prešovskej archieparchie na Veľký štvrtok 2020 v čase epidémie koronavírusu, kedy sa kňazi nemohli stretnúť so svojím arcibiskupom pri spoločnom slávení eucharistickej obety, ktorou si každoročne pripomínajú ustanovenie sviatosti Eucharistie a sviatosti kňazstva:

Drahí spolubratia v kňazskej službe, srdečne vás všetkých pozdravujem a žičím vám pokojné a radostné sviatky Paschy.

V dnešný náš deň, vo Veľký štvrtok, v deň kňazov sa s vami chcem podeliť o niekoľko pekných myšlienok o kňazstve od kardinála Roberta Saraha, ktoré napísal v knihe Pane zostaň s nami. Hneď v druhej kapitole s názvom Kríza kňazstva píše o tom, čo je kňaz, aký má byť, ako má žiť.

Drahí spolubratia v kňazskej službe, prijmime tieto myšlienky a meditujme nad nimi, aby sme sa s nimi aj stotožnili, lebo urobia naše kňazstvo krajším a radostnejším.

Kardinál píše:
Podstatné je, aby si každý kňaz naplno uvedomoval, že je človek zasvätený Bohu a človek modlitby. Kňaz žije výlučne pre Boha a pre jeho uctievanie. Nesmie sa dať pohltiť svetom a myslieť si, že čas zasvätený Kristovi v tichej dôvernej modlitbe je stratený. V tichej modlitbe pred svätostánkom sa rodí najkrajšie ovocie nášho pastierskeho úradu.

Modlitba môže byť úmorná a zdanlivo jalová. Vo svete hluku, poblúznenia a zhonu, vo svete, ktorý úzkostlivo dbá na zvyšovanie produktivity, si kňazi musia nájsť čas a utiahnuť sa do tichej adorácie. V nej sa potvrdzuje ich kňazská identita. Kňazmi dušou budú iba vtedy, ak im bude na srdci ležať vytrvalosť v modlitbe, ktorou veriacich naučia stretávať sa v tichu a adorácii s eucharistickým Ježišom.

Akékoľvek množstvo povinností sa na nás bude valiť, akékoľvek budú naše neodkladné pastierske povinnosti, jedinou skutočnou prioritou je nájsť si čas na modlitbu. Svätý Karol Boromejský vravel: „Nemôžeš sa postarať o dušu druhého človeka, ak vlastnú necháš hynúť. Musíš mať čas pre seba, čas byť s Bohom.“

Ak sa kňaz nemodlí, vyčerpá sa a vyhorí a čoskoro sa z neho stane stroj, ktorý narobí iba zbytočne veľa hluku. Kňazi musia veľkú časť dňa zasvätiť modlitbe. Musia rozjímať o Božom slove.

Ak kňaz nebude ako Ježiš zotrvávať v tesnom spojení s Bohom, je stratený. Ježiš sa bez váhania vzdialil, ušiel pred zástupmi ľudí, ktoré sa naňho tlačili, aby sa osamote, v modlitbe, rozjímaní a tichu stretol s Otcom. Ak má kňaz pomáhať ľuďom, najskôr si musí vyprosovať pomoc od Boha.
Pán Ježiš nás nazval priateľmi. Napriek tomu, že sme nehodní a veľmi hriešni, úplne sa nám odovzdáva. V Eucharistii nám dáva do rúk svoje telo a krv. Zveruje nám svoju Cirkev. Aká úžasná úloha! Aká ohromujúca zodpovednosť: „Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem“ (Jn 15,14).

Drahí spolubratia v kňazskej službe! Tieto slová kardinála Saraha sú veľmi cenné nielen pre vás, ale aj pre mňa osobne. O to viac, že kardinála osobne poznám a na každej biskupskej synode sa s nim stretám. Prijmime tieto slová ako duchovný poklad a rozjímajme o nich nielen v dnešný deň, ale často, aby sme si ich osvojili, lebo nám dávajú silu, silu kňazstvu, ktoré nám daroval náš veľkňaz Ježiš Kristus.

Vieme, čo Ježiš urobil pre nás. Vieme, ako mu na nás záleží, že nás vykúpil a že nás osobne povolal do svojej služby, aby sme s Ním žili v hlbokej dôvernosti a aby sme zachraňovali nesmrteľné duše a privádzali ich k spáse.

V dnešný deň sa za vás intenzívne modlím a všetkým vám zo srdca žehnám