Podľa etnografky Zuzany Andrejovej to bolo najtemnejšie obdobie v pohnutej histórii Rómov. Interaktívna prednáška pod názvom Porraimos-rómsky holokaust sa uskutoční v rámci tradičného cyklu Čaj o piatej u Rákociho. Problematike rómskeho holokaustu je v súčasnosti podľa Andrejovej venovaná minimálna vedecká i mediálna pozornosť. Krajské múzeum v Prešove si preto v rámci tothtoročných osláv 75. výročia ukončenia druhej svetovej vojny zvolilo práve túto tému. „Rómovia sa dostali do zoznamu rás a národov, ktoré mali byť vyvraždené. Presný počet všetkých obetí rómskeho holokaustu, podobne ako u židovských obetí, však nie je možné určiť,“ hovorí Mgr. Zuzana Andrejová, PhD., etnografka Krajského múzea v Prešove. Jedným z opatrení Slovenského štátu namierených proti Rómom bolo podľa jej slov zakladanie táborov perzekučného charakteru. „Spočiatku to boli tzv. pracovné útvary. Prvé zriadilo ministerstvo vnútra v roku 1941 v Očovej a Moste na Ostrove,“ vysvetľuje Andrejová. O rok neskôr bol podľa nej tým istým ministerstvom vybudovaný aj komplex tzv. východoslovenských pracovných útvarov s ústredím v kaštieli v Hanušovciach nad Topľou, ktorého vznik urýchlila výstavba železničnej trate Strážske – Prešov, kde väzni pracovali. „O význame zriadeného pracovného útvaru v Hanušovciach svedčí aj skutočnosť, že slávnostne vyzdobený kaštieľ navštívil 6. júla 1942 osobne aj slovenský prezident Dr. Jozef Tiso, ktorý odovzdával spomínané zariadenie do užívania,“ pripomína Andrejová. Ako ďalej dodáva, neďaleko kaštieľa v lokalitách nazývaných – Baráky, Rybníky a Legáň boli vystavané barakové tábory s kapacitou okolo 500 osôb pričom ďalšie vznikali napríklad v Lipníkoch a Nižnom Hrabovci.

Tému rómskeho holokaustu priblíži návštevníkom múzea Mgr. Lucia Segľová, Phd. z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove a zároveň aj Múzea kultúry Rómov na Slovensku zo Slovenského národného múzea v Martine. Podujatie sa uskutoční 19. augusta 2020 o 17.00 hod. v Rákociho paláci.

Zdroj: Tripolitana