Ide o nástroj na porovnávanie a podporu kreatívneho a kultúrneho potenciálu európskych miest, ktorý je kľúčom k hospodárskemu rastu a sociálnej súdržnosti. Aktuálne vydanie zachytáva súčasnú podobu európskeho kultúrneho a kreatívneho bohatstva v rozšírenej vzorke 190 miest v 30 krajinách. Monitor je dielom Spoločného výskumného centra. Jeho súčasťou je aj prepracovaný online nástroj, vďaka ktorému môžu mestá dopĺňať svoje vlastné údaje na spresnenie situácie a precíznejšie porovnávanie.

Kľúčové zistenia z druhého vydania:

·         U konkrétnych skupín publika sa na popredných miestach rebríčka umiestnili Paríž (Francúzsko), Kodaň (Dánsko), Florencia (Taliansko).
·         Počet pracovných miest v kultúrnych a tvorivých sektoroch rástol predovšetkým v mestách na severe a východe Európy.
·         Najlepšie makroregionálne výsledky dosahuje severná Európa. Západná Európa vedie v kategórii „kultúrna vitalita“ a v kategórii „tvorivé hospodárstvo.
·         V analyzovanej vzorke miest sú kultúrne stánky spravidla vzdialené 30 minút chôdze od bydlísk Európanov.
·         Vedúce kultúrne a tvorivé mestá viac prosperujú: medzi výsledkami hodnotenia kultúrnych a tvorivých miest a úrovňou príjmu daných miest existuje neprehliadnuteľný a pozitívny súvis.

Monitor kultúrnych a tvorivých miest bol spustený v júli 2017, na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov meria kultúrny a tvorivý potenciál miest. Monitor sa má aktualizovať každé 2 roky. V rámci najnovšieho Monitora sú hodnotené aj 4 slovenské mestá, a to Bratislava, Nitra, Košice a Prešov. 

Foto: zdroj Európska komisia

Kompletné tabuľky pre Prešov na tomto linku.

Vo svojom blogu sa zamyslel aj poslanec Mestského zastupiteľstva v Prešove František Oľha nad: Premárnená príležitosť vs. nevýhodné podmienky.
Prešovská kreatívna fabrika by mohla viesť k posunu z predposledného miesta vyššie, no nebude. Mesto Prešov a PSK projekt Prešovskej kreatívnej fabriky zrušili. Ako František Oľha píše: "Koho záujmom bolo zrušenie tohto projektu, keď úradníci mesta Prešov sa odvolávajú na rozhodnutie Komisie regionálneho rozvoja a cestovného ruchu PSK, ktorej predsedníčkou je primátorka mesta Prešov? Tej komisie, ktorá aj na odporúčanie svojej predsedníčky, schválila uznesenie o zrušení Prešovskej kreatívnej fabriky, ktoré sa následne stalo povestným „klincom do truhly“ Prešovskej kultúrnej fabriky na rokovaní zastupiteľstva PSK. Ako primátorka a poslanci MsZ mesta Prešov, ktorí sú súčasne aj poslancami PSK, obhajovali záujmy kultúrnej obce nášho mesta, okresu a určite aj celého kraja, ak rokovanie PSK k tomuto bodu bolo bez diskusie s jednoznačným výsledkom hlasovania za zrušenie 44, proti 0, zdržali sa 3?"

Čo to vlastne je kreatívny priemysel?

 Kreatívny priemysel označuje tie časti ekonomiky, ktoré vytvárajú ekonomickú hodnotu na základe individuálneho tvorivého vkladu či umeleckého nadania. Ide o sektor postavený na zhodnocovaní duševného vlastníctva, do ktorého možno zaradiť oblasti tvorivej činnosti ako architektúra, dizajn, film, hudba, ale aj tvorba počítačových hier či reklama.

V posledných desaťročiach sa problematikou kreatívneho priemyslu a ekonomiky zaoberajú mnohí výskumníci a ekonómovia v USA i Európe. Kreatívny priemysel sa čoraz viac stáva aj súčasťou dokumentov a politík Európskej únie. Podľa uznesenia Európskeho parlamentu z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu poskytuje kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii 5 miliónov pracovných miest a predstavuje 2,6 % jej HDP.

Čo si predstavuje mesto Prešov pod kreatívnym priemyslom?

Za všetko postačí tento obrázok. Zdroj: web frantisekolha.sk

Zamyslime sa, je kino kreatívnym priemyslom? Aj je, ale ...

Ministerstvo kultúry SR: "Pojem kreatívny priemysel v sebe významovo zahŕňa viacero oblastí, a zároveň postihuje spoločenskú požiadavku na zmenu vnímania pojmu priemysel, ktorý je dnes chápaný len z pohľadu čistej charakteristiky výroby. V tomto kontexte treba priemysel vnímať ako exploatačný reťazec, ktorý vzniká už vytváraním podmienok pre tvorivú činnosť, následne zahŕňa tvorivú činnosť, výrobu, reprodukciu, prezentáciu, reprezentáciu vrátane exportu, uchovávanie, archiváciu a obnovu." Definičný rámec, používaný Európskou komisiou, je uvedený v štúdii Ekonomika kultúry z roku 2006 (KEA), pričom podľa tejto definície sa celá oblasť delí na kultúrny sektor a kreatívny sektor. Do kultúrneho sektora patria oblasť tradičného umenia (výtvarné a divadelné umenie, kultúrne dedičstvo) a oblasť kultúrneho priemyslu (film, audiovízia, televízne a rozhlasové vysielanie, počítačové hry, hudba, vydavateľská činnosť). Do kreatívneho sektora patria kreatívny priemysel (dizajn, architektúra a reklama) a príbuzné oblasti (napr. vývoj softvéru).

Z uvedeného ako päsť na oko zneje citát, ktorý si všimol poslanec František Oľha. Predvolebný sľub súčasného predsedu PSK a súčasnej primátorky mesta Prešov (obaja za KDH), ktorý politická strana KDH publikovala ako inzerát v Denníku Postoj dňa 11.10.2017.
„Kultúrne dedičstvo, ktoré máme v celom PSK, je potrebné spoločnými silami uchovať pre ďalšie generácie. Spolu s tímom kandidátov na poslancov Prešovského kraja za koalíciu KDH, OľaNO, SaS a NOVA chcú novú energiu priniesť aj do podpory rodinného podnikania a kreatívneho priemyslu. Kraj a krajské mesto vytvoria kreatívne centrum – Prešovskú kreatívnu fabriku, ktorá bude využívať možnosti Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 – 2020. Chcem účinne pomáhať našej primátorke Andrei Turčanovej, aby sme spoločnými silami podporili talenty, ktoré tu máme, a prispeli tak k tvorbe nových pracovných miest,“ doplnil Milan Majerský.

Kam kráča kreatívny priemysel v meste Prešov a Prešovskom samosprávnom kraji?

???

Európska komisia na Slovensku: "Prvé vydanie Monitora kultúrnych a tvorivých miest bolo inšpiráciou pre miestne samosprávy v celej Európe. Napríklad Madrid (Španielsko) využil poznatky uvedené v monitore na lepšiu orientáciu, na ktoré kultúrne a tvorivé aktíva (napríklad pamiatky, múzeá, kiná, divadlá či galérie) zamerať svoju stratégiu tvorby značky hlavného mesta Španielska s cieľom zlepšiť svoje hodnotenie v medzinárodnom rebríčku. Výsledky tejto práce zhrnul v novom informačnom letáku („Madrid – fakty a čísla za rok 2018“) propagujúcom bohatý výber kultúrnych stánkov mesta. Győr (Maďarsko) využil poznatky z monitora na analýzu budúcich investičných potrieb. Okrem týchto poznatkov z monitora vyplynuli aj zistenia, ktoré hovoria v prospech rozhodnutia mesta prijať na roky 2019 – 2028 stratégiu kultúrnej a tvorivej ekonomiky, v ktorej si vytýčilo kľúčové opatrenia, ako napríklad vytvorenie priestorov na podporu kreativity pre umelcov či inkubačného centra dizajnu. Mesto Umeå (Švédsko) tento nástroj využilo na informovanie miestnych zainteresovaných strán o úlohe, ktorú zohrávajú investície do kultúry pri podpore udržateľného rastu."

Monitor kultúrnych a tvorivých miest spustený v júli 2017, na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov meria kultúrny a tvorivý potenciál miest. Kvantitatívne údaje sa získavajú z 29 individuálnych ukazovateľov týkajúcich sa deviatich rozmerov politiky, ktoré odrážajú tri hlavné aspekty kultúrnej a socio-ekonomickej životaschopnosti mesta:
·„Kultúrnou vitalitou“ sa meria „pulz“ mesta z hľadiska kultúrnej infraštruktúry a účasti na kultúrnom živote.
·„Tvorivé hospodárstvo“ zachytáva mieru, v akej kultúrne a tvorivé sektory prispievajú k ekonomike mesta z hľadiska zamestnanosti a inovácie.
·„Stimulujúce prostredie“ predstavuje hmotné a nehmotné aktíva, ktoré mestám pomáhajú prilákať tvorivé talenty a stimulovať kultúrnu angažovanosť.

Novinky vydania z roku 2019:
·doplnilo sa 22 miest zo 14 členských štátov, ich celkový počet je teda 190,
·využili sa nové zdroje webových údajov (OpenStreetMap) na lepšie pochopenie dynamiky kultúrnej vitality Európy,
·nové poznatky z priestorovej analýzy kultúrnych stánkov pomáhajú dostať popri hospodárskom blahobyte do centra záujmu výskumu aj hľadisko sociálneho začlenenia.

Monitor slúži na podporu politiky EÚ v oblasti kultúry: bol východiskom posúdenia hospodárskeho vplyvu, ktoré tvorí základ Novej európskej stratégie pre kultúru z roku 2018 a je jedným z opatrení zahrnutých v „Európskom akčnom rámci pre kultúrne dedičstvo“, ktorých úlohou bolo pomôcť zaručiť trvalý vplyv Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018. Monitor sa má aktualizovať každé dva roky. 

Autor: Radomír Kreheľ, majiteľ Televízie TV7

Zdro informácií: Európska komisia, web František Oľha

http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/kreativny-priemysel-165.html

http://frantisekolha.sk/presovska-kreativna-fabrika/?fbclid=IwAR2nU_6UT6ekb2qDOiEfqo_BlLLchGEEJnEx-I0vCkPGxPJt8cn6tOo-tOs

https://composite-indicators.jrc.ec.europa.eu/cultural-creative-cities-monitor/cultural-creative-cities/cities/SK005C1