Z fyzických analýz odpadov na Slovensku vyplýva, že v čiernych nádobách na zmesový komunálny odpad sa stále nachádza veľké množstvo biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý vieme využiť. Niektoré krajiny v Európskej únie pritom našli spôsob, ako tento odpad ďalej využiť. Okrem kompostární ho vedia spracovať aj v biometánových staniciach. Slovensko však tento zdroj energie takmer nevyužíva, keďže väčšina kuchynského odpadu končí na skládkach alebo na spaľovniach.

Vyhadzujeme aj potraviny, hoci sú drahé

Odborníci v spolupráci so slovenskými samosprávami robia pravidelne analýzy odpadov. Chcú vedieť, čo všetko ešte stále končí v nádobách na odpad a najmä, aký druh a aké jeho množstvo by sa dalo znova využiť. A čísla nie sú práve lichotivé. Viac ako 80 percent odpadu by sa dalo znova vytriediť. „Z našich skúseností vyplýva, že v ňom nájdeme nielen plasty, sklo, či iné zložky, ale aj biologicky rozložiteľný odpad. A nie je to len zelený odpad zo záhrad, ale aj veľké množstvo potravín,“ hovorí o výsledkoch Marián Kobolka, spoluzakladateľ spoločnosti JRK Slovensko, ktorá spolupracuje s mestami a obcami, ktorým radí, ako najmä predchádzať vzniku odpadu a zároveň, ako ho správne vytriediť a zhodnotiť.  

Európske ciele sú tvrdé, Slovensko stále zaostáva

Za posledné štvrťstoročie zaznamenalo Taliansko významný progres v oblasti nakladania s odpadmi, vďaka čomu sa stalo jedným z lídrov v recyklácii v rámci Únie. Taliani podľa Eurostatu dokázali vďaka systematickej práci od najvyšších vládnych úradov až po samosprávy v roku 2020 zrecyklovať 51,4 percenta komunálneho odpadu. Niektoré regióny vďaka inovatívnym riešeniam využívajú v súčasnosti až 80 percent odpadu. Ide o významné zlepšenie oproti roku 1997, kedy naopak rovnaké množstvo odpadu končilo na talianskych skládkach. Na porovnanie, na Slovensku vieme zrecyklovať menej ako polovicu odpadu.

Talianom sa tak úspešne podarilo naplniť európsku smernicu, podľa ktorej mala recyklácia komunálneho odpadu v roku 2020 v členských štátoch dosahovať minimálne 50 percent. Sú zároveň na dobrej ceste k naplneniu cieľa na úrovni 55 percent pre rok 2025. „V ďalších rokoch sa ciele budú ďalej sprísňovať. Do roku 2030 je stanovený nárast miery recyklácie na 60 percent a v roku 2035 by sa mal tento cieľ zvýšiť až na 65 percent. To znamená, že Slovensko má pred sebou ešte dlhú cestu,“ vysvetľuje Marián Kobolka.

Podľa súčasnej európskej legislatívy musia členské štáty Únie do konca roku 2023 zaviesť aj povinné triedenie biologicky rozložiteľného odpadu alebo musia zabezpečiť, aby sa takýto odpad triedil a recykloval priamo pri zdroji, napríklad formou domáceho kompostovania. Z analýz odpadov vyplýva, že v priemere z 80 percent vytriediteľného odpadu je polovica bioodpad. A ten sa dá spracovať a využiť nielen v kompostárňach, ale aj v bioplynových staniciach.

Dôležitá je vládna podpora

Bioodpad by sa mal zbierať oddelene od ostatných druhov odpadov. Je to preto, lebo je možné z neho vyrobiť výživný kompost a opätovne tak vrátiť živiny do ekosystému. Prípadne môže byť v bioplynovej stanici využitý na výrobu energie vo forme bioplynu a vedľajšieho produktu – digestátu. A k synergii oboch zariadení, kompostárne a bioplynovej stanice, prichádza práve pri jeho spracovaní. Digestát môžu ďalej využívať poľnohospodári vo forme hnojiva a zároveň je výborným vstupným materiálom pre kompostovanie. Takto vyrobený kompost uvoľňuje živiny postupne, zlepšuje štruktúru pôdy, zadržiava vlhkosť v pôde a má lepší kypriaci účinok. Vďaka obsahu baktérií a prospešných húb tiež pomáha vylepšovať mikrobióm pôdy.

Synergický efekt oboch zariadení v súčasnosti intenzívne využívajú nielen v Taliansku, ale aj Rakúsku či Nemecku. „Zavedením triedeného zberu kuchynských odpadov naštartovalo Slovensko od roku 2021 odklon biologicky rozložiteľného odpadu zo skládok. Vzájomné prepojenie bioplynových staníc a kompostární na Slovensku však zatiaľ absentuje,“ hovorí Marián Kobolka. Taliansko pritom využíva na budovanie zariadení systém vládnej podpory. Od začiatku 21. storočia zaviedla talianska vláda grantové schémy na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov vrátane tých na výrobu bioplynu a následne biometánu. Talianska vláda dotuje výkupné tarify na základe veľkosti zariadenia a typu vstupných surovín. Na Slovensku v súčasnosti už tiež funguje garantovaná cena výkupu energie vyrobenej v bioplynových staniciach z plodín a odpadov. V rokoch 2023 až 2025 pre väčšinu prevádzkovateľov však podpora končí a s ďalšou sa zatiaľ nepočíta.

Trend smerom k biometánu

Biometán je jedným z najviac flexibilných a univerzálnych zdrojov obnoviteľnej energie, pretože sa dá produkovať nepretržite počas celého roka. Má široké využitie v rôznych odvetviach a možno ho jednoducho a s nízkymi nákladmi skladovať dlhodobo. Má napríklad významnú úlohu pri dekarbonazácii dopravy.

V talianskych recyklačných zariadeniach sa spracováva najmä potravinový a zelený odpad (viac ako 81 % z celkových surovín), nasledujú splaškové kaly (12 %) a organický odpad z potravinárskeho priemyslu (7 %). Zo spracovaného odpadu dokážu firmy vyprodukovať 2,2 milióna ton kompostu a 370 miliónov m3 bioplynu, ktorý sa využíva na výrobu elektriny a tepla alebo sa procesom filtrácie vyčistí na biometán, teda na kvalitu zemného plynu.

 

Taliansko začalo aplikovať progresívny národný grantový systém už od roku 2018, ktorý uprednostňuje investície do produkcie biometánu využiteľného v automobilovom priemysle. Na konci roka 2022 bolo uvedených do prevádzky celkovo 33 zariadení na výrobu biometánu, či už úplne nových, alebo sa upravili existujúce.

Výrobu biometánu na Slovensku odštartovala prvá stanica v Jelšave, no predpoklady pre rozšírenie bioplynových staníc na biometánové má viacero ďalších. „Spolu s talianskymi expertami máme tú česť kooperovať na prvých projektoch. Chceme sa však sústrediť aj na výstavbu nových zariadení na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu na zelenej lúke. Veríme, že energia má byť vyrobená z obnoviteľných zdrojov, ktoré majú lokálny charakter a ktoré sú spotrebovávané lokálne, čím prispievajú k energetickej sebestačnosti miestnych subjektov. Takéto riešenie môže byť zároveň ekonomickejšie,“ uzatvára Marián Kobolka.