Podľa prieskumu, ktorý bol uverejnený, sa európski občania domnievajú, že zmena klímy je tým najzávažnejším problémom, ktorému svet čelí. Viac ako deväť z desiatich opýtaných považuje zmenu klímy za vážny problém (93 %), pričom takmer osem z desiatich (78 %) ju považuje za veľmi vážny problém. Keď mali respondenti vybrať ten najzávažnejší problém súčasného sveta, viac ako štvrtina (29 %) si zvolila zmenu klímy (18 %), zhoršovanie stavu prírody (7 %) alebo zdravotné problémy spôsobené znečistením (4 %).

Pokiaľ ide o reakciu na politickej úrovni, deväť z desiatich Európanov (90 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum, pričom zvyšné emisie by sa mali vykompenzovať tak, aby EÚ dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Takmer deväť z desiatich Európanov (87 %) považuje za dôležité, aby si EÚ stanovila ambiciózne ciele na rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Rovnaké percento sa domnieva, že je zásadné, aby EÚ poskytovala podporu na zlepšovanie energetickej efektívnosti. Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Napriek pandémii a hospodárskym ťažkostiam, ktoré Európania zažívajú, zostáva podpora opatrení v oblasti klímy vysoká. Európania uznávajú dlhodobé riziká spojené s klimatickou krízou a krízou biodiverzity a očakávajú, že priemysel, jednotlivé vlády a Európska únia budú konať. Čísla v tomto prieskume Eurobarometra sú pre politikov aj podniky výzvou k činu. Európska komisia má vďaka nim ešte väčšiu motiváciu dokončiť právne predpisy z balíka ,Fit for 55ʻ, ktoré predložíme neskôr v tomto mesiaci, aby sme zabezpečili dosiahnutie našich cieľov v oblasti klímy.“

Prieskum prebiehal od 15. marca do 14. apríla 2021

Väčšina (64 %) občanov EÚ vo svojom každodennom živote už podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy a vedome prijíma udržateľné rozhodnutia. Na otázku, kto je zodpovedný za boj proti zmene klímy, občania zdôraznili potrebu štrukturálnej reformy, ktorá by mala sprevádzať individuálne opatrenia, pričom poukázali na národné vlády (63 %), podniky a priemysel (58 %) a EÚ (57 %). Viac ako osem z desiatich opýtaných Európanov (81 %) súhlasí s tým, že na čistú energiu by sa mala poskytovať väčšia finančná podpora z verejných zdrojov, hoci to vedie k zníženiu dotácií na fosílne palivá. Tri štvrtiny Európanov (75 %) sa domnievajú, že investície do oživenia hospodárstva by sa mali zamerať najmä na nové zelené hospodárstvo.

Jednoznačne sa uznáva, že boj proti zmene klímy prináša príležitosti pre občanov EÚ aj pre európsku ekonomiku. Takmer osem z desiatich Európanov (78 %) súhlasí s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť európskych podnikov. Takmer osem z desiatich respondentov (78 %) súhlasí s tým, že podpora odborných znalostí EÚ o čistých technológiách v krajinách mimo EÚ môže pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta v EÚ. Sedem z desiatich Európanov (70 %) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže byť pre EÚ ekonomicky výhodné. Viac ako sedem z desiatich Európanov (74 %) súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu.

Európska zelená dohoda je pre Európsku komisiu politickou prioritou číslo jeden. Na základe návrhov predložených Komisiou sa Európsky parlament a členské štáty zaviazali, že EÚ dosiahne klimatickú neutralitu do roku 2050 a že do roku 2030 sa emisie skleníkových plynov znížia aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tieto záväzky sú teraz zakotvené v európskom právnom predpise v oblasti klímy, ktorý bol formálne podpísaný 30. júna 2021. Na splnenie týchto cieľov Komisia 14. júla 2021 predloží svoj balík legislatívnych návrhov s názvom „Fit for 55“. Táto komplexná reforma súboru nástrojov politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky bude zahŕňať revízie existujúcich právnych predpisov a niekoľko nových nástrojov.

Zdroj: EK