Otázky spracoval ich autor Michael Mikloško aj do videoverzie, ktorú zdieľame. Mesto Prešov odpovede zverejnilo na svojej oficiálnej stránke 3.10.2019.

Odpovede vedenia mesta Prešov na otázky občanov položené na zasadnutí mestského zastupiteľstva
 
1. Prečo sa na zimnom štadióne od februára 2019 nepohlo ani prstom?

Stavebné práce na zimnom štadióne prebiehali do mája 2019. Predmetom týchto stavebných prác boli:

    stavebné úpravy vstupných priestorov – položenie a zasypanie rozvodov ležatej kanalizácie ZTI (zdravotechnických inštalácií) so zaústením do verejnej kanalizácie,
    príprava na betonáž podkladového betónu,
    betonáž výťahovej šachty,
    montáž oceľovej konštrukcie OK4 a betonáže plošiny.

Po odkrytí konštrukcie železobetónového venca bolo zistené, že reálny stav stavby je oproti pôvodnej dokumentácii zo 60.-tych rokov minulého storočia iný. Na základe tejto pôvodnej dokumentácie bola spracovaná nová projektová dokumentácia rekonštrukcie, a preto bolo nutné dopracovať výrobno-technickú dokumentáciu a prispôsobiť ju reálnemu stavu.

Od septembra 2019 prebiehajú práce na úprave kotevných otvorov pre montáž lanovej siete.
 
2. Je jeho vnútorná časť dostatočne chránená pred vonkajšími vplyvmi počasia?

Tribúny zimného štadióna sú prekryté plachtami, aby boli chránené pred vplyvmi nepriaznivého počasia. Mesto Prešov zhotoviteľa zároveň upozornilo na jeho povinnosť zabezpečiť stavbu pred poškodením v zmysle platnej zmluvy o dielo. Zhotoviteľ sa totiž v zmluve zaviazal, že vykoná všetky opatrenia potrebné na odvrátenie alebo zmiernenie škody. Za prípadnú škodu na majetku mesta Prešov, spôsobenú počas výstavby diela, tak podľa zmluvy zodpovedá zhotoviteľ.

Foto: TV7 september 2019

3. Bude vyvodená zodpovednosť za zbabranú projektovú dokumentáciu alebo aspoň jej zhotoviteľ vráti premrhané finančné prostriedky?

Východiskovými podkladmi pre spracovanie projektu bolo fyzické zameranie stavby a projektová dokumentácia spracovaná v 60.-tych rokoch.

Po demontáži strešnej konštrukcie a odkrytí železobetónového venca (21.03.2019) bolo zistené, že skutočný stav týchto konštrukcií nie je v súlade s pôvodnou projektovou dokumentáciou zo 60.-tych rokov. Po tomto zistení zhotoviteľ zabezpečil zameranie železobetónového venca a začalo sa s aktualizáciou realizačného projektu.

Nesúlad pôvodnej dokumentácie a skutočného stavu budovy nebolo možné predvídať ani zo strany mesta Prešov ani zo strany projektanta.

4. Prečo sa nezačalo s výstavbou tréningovej haly ešte pred uzavretím hlavnej ľadovej plochy?

Za ideálnych podmienok by sme postavili tréningovú halu ešte pred začiatkom rekonštrukcie štadióna, ktorý by sme udržiavali v prevádzke až do vybudovania spomínanej malej haly. Slovenská správa ciest nám však doručila 14 pripomienok týkajúcich sa dopravného napojenia z neďalekej cesty I. triedy. Momentálne nie je možné ukončiť územné konanie pre majetkovo-právne vysporiadanie.

V súčasnosti sa realizuje 1. etapa rekonštrukcie zimného štadióna. K rekonštrukcii sme pristúpili predovšetkým z dôvodu, že na základe statického posudku bolo vyhodnotené, že stavba nie je schopná na bezpečné užívanie a museli sme štadión zatvoriť.

Celková rekonštrukcia zimného štadióna, na ktorú je spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie zahŕňa aj objekt tréningovej haly. V súčasnej situácii je však prioritou uvedenie zimného štadióna do prevádzky v čo najkratšom čase. Výstavbou tejto haly sa budeme zaoberať až po znovuotvorení štadióna.

Mesto Prešov pracovalo s viacerými alternatívami:

- Pri príprave projektovej dokumentácie na rekonštrukciu zimného štadióna v roku 2017 spracovateľ dokumentácie navrhol aj vybudovanie tréningovej haly v tesnej blízkosti zimného štadióna, ktorá by bola prepojená so štadiónom.

- V roku 2017 sa mesto Prešov zapojilo do výzvy Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) zameranej na vybudovanie tréningovej haly pri ZŠ Československej armády. Išlo o návrh malej tréningovej haly s rozmermi ľadovej plochy 40m x 20m. Ani po rokovaniach s predstaviteľmi zväzu sme však finančnú podporu nezískali.

- V roku 2018 mesto Prešov rokovalo so súkromným investorom, ktorý mal záujem vybudovať zimný štadión z vlastných zdrojov (cca 4 milióny eur) na Sídlisku III s kapacitou okolo 500 miest na sedenie a so 140 parkovacími miestami. Mestské zastupiteľstvo podporilo predaj vhodného pozemku za 1 euro. Z dôvodu tragickej nehody investora však k realizácii investície nedošlo.

- Na základe uvedených skutočností mesto pristúpilo k rekonštrukcii existujúceho zimného štadióna. V apríli 2018 bolo vydané stavebné povolenie na stavebné úpravy štadióna a rekonštrukciu strechy.

5. Nebolo by jednoduchšie spolu s dotáciou od hokejového zväzu postaviť nový štadión ako zachraňovať starý?

Zimný štadión v Prešove je unikátnou stavbou v celosvetovom meradle. V zahraničí sa nachádzajú iba dve podobné haly ako je prešovský zimný štadión, a to Hala Paraboleum v Raleigh (USA) a Športová hala v Utrechte (Holandsko). Tieto haly sú doteraz plnohodnotne prevádzkované a užívané. Žiadna z nich nebola do dnešného dňa odstránená.

Ani ďalšie slovenské mestá, ako napríklad Žilina, Martin, Poprad, Nitra, Zvolen, alebo Banská Bystrica, ktorých zimné štadióny z ďaleka nedosahujú takú architektonickú a stavebno-technickú úroveň akú má ten prešovský, svoje štadióny nebúrajú, ale opravujú a rekonštruujú. Štát pritom ani prostredníctvom Slovenského zväzu ľadového hokeja neposkytuje žiadnemu mestu na Slovensku finančné dotácie v takom rozsahu, aby dokázalo pokryť všetky výdavky potrebné na rekonštrukciu zimného štadióna.

Stavba zimného štadióna v Prešove patrí medzi vrcholné diela slovenského inžinierskeho staviteľstva 20. storočia. Dominantnú nosnú konštrukciu haly tvoria dva výrazovo jednoznačné a esteticky pôsobiace predpäté železobetónové parabolické oblúky s rozponom 78m x 92m, na ktorých je zavesená progresívna (visutá) lanová konštrukcia strešného plášťa v tvare hyperbolického paraboloidu. Dva oproti sebe naklonené železobetónové oblúky sú ukotvené na spoločnom základne styčníkového pylónu. V rámci Slovenska ide o unikátny systém, ktorý je uložený na subtílnom a elegantnom železobetónovom skelete, ktorý je vyplnený zasklením. Stavba svojím jedinečným architektonickým a konštrukčným riešením patrí k stavebným dominantám krajského mesta Prešov a má historickú hodnotu.

K zámeru komplexného odstránenia architektonického a technického unikátu vyjadrila radikálny nesúhlas okrem iných aj odborná verejnosť zastúpená členmi Slovenskej komory architektov, Spolku architektov Slovenska a poradného zboru hlavnej architektky mesta Prešov na početných pracovných rokovaniach k tejto téme. Z vyššie uvedených dôvodov mesto Prešov prijalo návrh túto stavbu zrekonštruovať a nie odstrániť.  

6. Prečo ohľadom futbalového štadióna nedošlo k zmene konateľa spoločnosti, nakoľko za 2 a pol roka nedokázal postúpiť so stavbou ani o centimeter?

Samotnej výstavbe vždy predchádzajú prípravné práce. V prípade projektu Futbal Tatran Aréna išlo o:

    Zabezpečenie pozemkov pre výstavbu v súčinnosti s mestom Prešov,
    Odkúpenie alebo zámenu garáží pre uvoľnenie miesta na výstavbu,
    Prípravu nových energetických uzlov,
    Výstavbu nových garáží,
    Búracie práce na starom ovále,
    Niekoľkonásobné prehodnocovanie pripravenej projekčnej časti investície vzhľadom na obmedzené prostriedky rozpočtu,
    Získanie stavebného povolenia a následne riešenie zmeny stavby pred dokončením a rad ďalších aktivít.

 

Ak by však nebol napadnutý proces verejného obstarávania hlavnej stavby, túto jeseň by sa už začínalo s výstavbou štadióna.

Futbal Tatran Aréna s.r.o. má troch konateľov, ktorých nominoval Prešovský samosprávny kraj a mesto Prešov. Spoločníci Futbal Tatran Aréna s.r.o., PSK a mesto Prešov sú priebežne informovaní o postupe procesných úkonov pri projektovaní, či procese verejného obstarávania stavby. Spoločníci a konatelia nedokážu ovplyvniť proces verejného obstarávania, pri ktorom je každá súťaž vydaná na milosť či nemilosť záujemcov o súťaž. Tí ju neraz, možno aj špekulatívnym spôsobom, napádajú.

7. Prečo v zmluve s touto spoločnosťou nie sú žiadne sankcie za nedodržanie termínov?

Futbal Tatran Aréna s.r.o. nie je developerská spoločnosť, ktorá koná na základe zmluvy. 100% vlastníkom Futbal Tatran Aréna s.r.o. je Prešovský samosprávny kraj a mesto Prešov, čiže všetky náklady na činnosť spoločnosti sú hradené z rozpočtu PSK a mesta Prešov. Futbal Tatran Aréna s.r.o. realizuje spoločný zámer mesta Prešov, Prešovského samosprávneho kraja a Slovenského futbalového zväzu, vybudovať futbalový štadión za finančnej podpory všetkých troch subjektov.

8. Nie je hanebné pre krajské mesto vybudovať miništadión bez parkoviska za 13,5 milióna eur?

Kapacita naprojektovaného štadióna je takmer 6500 miest. Tento projekt rozhodne nepovažujeme za minimalistický. Jeho súčasťou je vybudovanie viac ako 250 parkovacích miest priamo pri štadióne, a preto tvrdenie, že bude tento štadión bez parkoviska, nie je pravdivé.

Z projektu bolo vynechané podzemné parkovisko pod hracou plochou vzhľadom na bezpečnostné podmienky Európskej futbalovej asociácie UEFA.

9. Ako je možné, že nákupné centrá rastú ako huby po daždi, ale v Prešove nemáme 50 metorvý bazén pre verejnosť?

Mesto sa prioritne venovalo záchrane a obnove športových stánkov, ktoré boli v zlom stavebno-technickom stave a nespĺňali medzinárodné kritériá pre dané športy. Aj napriek tomu, že dosiaľ na území mesta Prešov nebol vybudovaný 50 metrový bazén, mesto v roku 2018 investovalo finančné prostriedky v objeme približne 100 tisíc eur do rekonštrukcie bazéna na ZŠ Mirka Nešpora. Mesto Prešov taktiež zrekonštruovalo prostredníctvom eurofondov aj bazén na ZŠ Májové námestie v objeme približne 180 tisíc eur, ktorý momentálne slúži pre žiakov a od roku 2021 bude prístupný aj pre verejnosť.

Výstavba nákupných centier nie je realizovaná zo zdrojov mesta. Spravidla ide o investície súkromných investorov. Napriek tomu sa mesto snaží pri povoľovacích procesoch zaviazať investorov k realizácii investícií, ktoré prispejú k zvýšeniu kvality života občanov v meste (napríklad budovanie športovísk, detských ihrísk v blízkosti nákupných centier, cyklistických chodníkov, bike centra a podobne).

10. Prečo zhotoviteľ cykloželezničky nespracoval projektovú dokumentáciu pre stavbu ako to mal zazmluvnené?

Mesto má so zhotoviteľom uzatvorenú Zmluvu o dielo č. 201800289. V článku III. Podklady pre realizáciu diela, v bode 3.1. je okrem iného uvedené: "V prípade potreby dopracovania projektovej dokumentácie zo strany zhotoviteľa za účelom realizácie stavebných prác, ju zhotoviteľ dopracuje v nevyhnutnom rozsahu do realizačného stupňa na vlastné náklady v spolupráci s projektantom stavby. Dopracovanie však musí odsúhlasiť objednávateľ“ (mesto Prešov). Na danú skutočnosť bol zhotoviteľ upozornený na kontrolnom dni, dňa 22.5.2018.

11. Prečo ponúkol zhotoviteľ stavby sumu, za ktorú sa vraj nedala zrealizovať a vyhral s ňou verejné obstarávanie?

V rámci verejného obstarávania boli v riadnom termíne predložené 4 cenové ponuky od uchádzačov, ktoré spĺňali všetky podmienky účasti. Konkrétne dve nižšie ponuky (1. Swietelsky - Slovakia spol. s.r.o. - 1 187 988 € s DPH, 2. Eurovia SK, a.s. - 1 195 440,61 € s DPH) a dve vyššie ponuky (3. Strabag, s.r.o. - 1 446 230,78 € s DPH, 4. Doprastav, a.s. - 1 475 840,83 € s DPH). Zákon o verejnom obstarávaní stanovuje postup v prípade, ak sa niektorá z predložených ponúk javí ako mimoriadne nízka. Taká skutočnosť však nenastala, pretože najnižšia ponuka podľa kritérií v súlade s citovaným zákonom sa nejavila ako mimoriadne nízka. Uchádzač s najnižšou cenovou ponukou splnil všetky podmienky účasti, preto zo strany mesta nebol dôvod na pochybnosti ohľadom zhotovenia diela za cenu, ktorá bola výsledkom verejného obstarávania.

12. Ako to že dodávateľská firma spracovala viac ako trojnásobné navýšenie prác naviac bez odsúhlasenia projektantom aj pôvodným stavebným dozorom a prečo túto sumu mesto chcelo bez detailného posúdenia zaplatiť?

Dodávateľská firma identifikovala objekty, ktoré neboli súčasťou projektovej dokumentácie, a taktiež nedostatočné množstvo násypov. Realizácia týchto objektov a násypov však bola nevyhnutná pre komplexnú realizáciu diela. S tým súviseli aj zvýšené finančné nároky zhotoviteľa. Opodstatnenosť týchto finančných nákladov momentálne preverujeme.

Na základe podkladov od zhotoviteľa pripravilo mesto Prešov návrh dodatku k zmluve o dielo na práce navyše a zároveň objednalo spracovanie znaleckého posudku a geometrického plánu, ktoré by mali pomôcť objektívnemu preukázaniu nevyhnutných nákladov na predmetné práce, a taktiež posúdiť celkovú kvalitu zhotoveného diela. Mesto Prešov pristúpi k podpisu dodatku až po posúdení opodstatnenosti finančných nákladov v súlade so znaleckým posudkom.

13. Kto z kompetentných v meste Prešov túto stavbu sledoval a kontroloval využitie finančných zdrojov?

Za kontrolou stavby a využitie finančných prostriedkov v súlade s projektovou dokumentáciou a uzatvorenou zmluvou o dielo, ako aj so zmluvou o nenávratný finančný príspevok (pri zdrojoch z EÚ) je zodpovedný stavebný dozor. Mesto Prešov malo na danú činnosť zazmluvneného externého stavebného dozora, ktorý svoju činnosť vykonával v úzkej spolupráci so zástupcami mesta zodpovednými za implementáciu projektov.

14. Prečo sa mesto nepýtalo občanov na názor, kam majú umiestniť novovybudované stojiská pre bicykle?

Stojiská pre bicykle sa umiestňovali na území mesta Prešov tak, aby boli čo najviac využiteľné. Museli sme však vyberať plochy vo vlastníctve mesta Prešov (alebo plochy, ku ktorým má mesto Prešov iný právny vzťah) a plochy mimo existujúcich podzemných vedení inžinierskych sietí, pričom sme zohľadnili aj odporúčania hlavného architekta. Bolo zistené, že pri dodržaní vyššie uvedených podmienok existuje iba málo možností pre umiestnenie stojísk pre bicykle.

Informácie o schválených a pripravovaných stavbách sú verejne dostupné a každý občan má možnosť sa k nim vyjadriť. V prípade prejavenia záujmu zo strany občanov s nimi komunikujeme a  pripomienky, ktoré nie sú v rozpore s platnými normami a legislatívou, sa snažíme zohľadniť.

Mesto Prešov v roku 2013 realizovalo projekt Central MeetBike (CMB) s medzinárodným zastúpením 13 miest EÚ. V rámci daného projektu bol spracovaný Generel cyklistickej dopravy mesta Prešov a Štúdia „statickej cyklistickej dopravy“ v meste Prešov. Štúdia okrem iného riešila aj projekt krytého parkovacieho zariadenia pre bicykle rôznych typov, vrátane určenia lokalít, kde by mali byť umiestnené. Štúdia vychádzala aj z prieskumov intenzity cyklistickej dopravy a bola spracovaná v súčinnosti s občanmi a cyklistickými nadšencami, ktorí navrhovali vhodné lokality pre umiestnenie prístreškov. Plánované kryté parkoviská pre bicykle sa nezrealizovali, pretože firma, ktorá vyhrala zákazku (PEHAES Prešov) odstúpila od zmluvy v čase, kedy už nebolo možné opakovať verejné obstarávanie.

V roku 2016 bola vyhlásená výzva v rámci integrovaného regionálneho operačného programu, ktorá umožňovala predkladať aj projekty zamerané na doplnkovú cyklistickú infraštruktúru. Po dôkladnom zvážení sa mesto Prešov rozhodlo vrátiť k uvedenej štúdii a uchádzať sa o nenávratný finančný príspevok na kryté parkovacie zariadenia pre bicykle. Aktualizovali sme spracovanú štúdiu, avšak s novým dizajnom prístreškov, ktoré poskytujú priestor na bezpečné odkladanie bicyklov, ale aj priestor na servis bicyklov. Autor štúdie a projektovej dokumentácie v súčinnosti s Odborom hlavného architekta mesta Prešov preverili všetky lokality navrhované v štúdii a určili finálnu lokalizáciu prístreškov. Hlavnými kritériami výberu boli dostupnosť cyklistického chodníka v blízkosti prístrešku a lokalizácia prístrešku tak, aby nezasahoval do sietí (voda, kanál, internet, elektrické prípojky a podobne).

Odborom hlavného architekta mesta boli vybrané nasledovné lokality: Košická ulica (súčasť prestupného uzla), Slovenská ulica, Jarková ulica, Bajkalská ulica, Mukačevská ulica, ulica 17. novembra, ulica Arm. Generála Svobodu a Exnárova ulica. Počas realizácie projektu, vzhľadom k problémom so zakladaním prístrešku na Jarkovej ulici došlo k zmene, na základe ktorej bol prístrešok plánovaný na Jarkovej ulici vybudovaný pri Prešovskej univerzite, kde sú v súčasnosti dva prístrešky.

Projekt bol pred podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok prerokovaný na príslušných komisiách mestského zastupiteľstva, mestskej rady a aj na samotnom zasadnutí mestského zastupiteľstva, pričom v materiáloch boli uvedené aj konkrétne lokality pre prístrešky. Vizualizácia projektu bola prezentovaná aj širokej verejnosti v rámci prešovského festivalu FEAD v roku 2017 (spolu s ďalšími pripravovanými projektmi). Vizualizácia formátu A1 bola dostupná širokej verejnosti na námestí pred Šarišskou galériou tri dni počas trvania spomínaného festivalu a následne v priebehu roka vo vestibule budovy mestského úradu na Hlavnej ulici 73 v Prešove. K vybraným lokalitám neboli vznesené žiadne pripomienky.

15. Kedy sa dočkáme cyklistického prepojenia Sekčova s Sídliska III?

Mesto Prešov od roku 2015 vyvíja nemalé úsilie na získanie externých finančných zdrojov na budovanie cyklistickej infraštruktúry. Zo zdrojov EÚ bolo v meste Prešov podporených zatiaľ 6 projektov. Tie boli vypracované v súlade s Generelom cyklistickej dopravy mesta Prešov, s cieľom dobudovania chýbajúcich úsekov cyklistických komunikácií na území mesta a prepojení sídlisk s centrom mesta, ako aj prepojení sídlisk vzájomne. Po ukončení cyklochodníka na Sekčovskej ulici, cyklochodníka Mlynský náhon a doplnení vodorovného dopravného značenia, môžeme predpokladať spojenie daných sídlisk už v blízkej budúcnosti.  

Mesto Prešov postupne a cieľavedomo buduje sieť cyklotrás v súlade so schválenou koncepciou definovanou v Územnom pláne mesta Prešov. V súčasnosti prebieha výstavba cyklotrás na sídlisku Sekčov a v centre mesta. Dostavba cyklistického prepojenia sídliska Sekčov so Sídliskom III je podmienená majetkovo-právnym vysporiadaním pozemkov v dotknutom území a zabezpečením finančného krytia výstavby.

16. Prečo sa tu veci robia systémom „až keď musíme“ a nie „lebo chceme“?"

Mesto Prešov má schválený strategický dokument Program rozvoja mesta na roky 2015 - 2020 s výhľadom do roku 2025. Všetky investičné projekty a investičné akcie sú realizované v súlade s uvedeným dokumentom. Za posledné obdobie sa mestu Prešov podarilo získať zdroje EÚ na množstvo investičných aj neinvestičných projektov. Investovali sme značný objem finančných prostriedkov do rôznych oblastí života v meste (školská infraštruktúra, detské ihriská, športoviská, vnútrobloky sídlisk a verejné priestranstvá, sanácia zosuvových území, nájomné byty, budovanie parkovacích miest, opravy chodníkov a miestnych komunikácií a podobne).

Súčasné vedenie mesta zdedilo najväčšie športové stánky vo veľmi zlom stave, napriek tomu riešenie problémov neodďaľovalo, ale snažilo sa nájsť  riešenia. Je však potrebné konštatovať, že tento proces je náročný z časového, aj z finančného hľadiska a na kontinuitu postupov majú vplyv dokonca aj vonkajšie okolnosti, ktoré mesto môže len veľmi ťažko ovplyvniť (platná legislatíva, procesy a postupy verejného obstarávania a podobne).

Napriek tomu sa nám podarilo obnoviť aj schátraný velodróm, ktorý je jediným cyklistickým oválom na Slovensku. Vďaka tomu sa do Prešova vrátili Majstrovstvá Slovenska v dráhovej cyklistike a organizujú sa tu aj významné medzinárodné cyklopreteky s najvyššou klasifikáciou C1, Grand Prix mesta Prešov, na ktorých sa tento rok zúčastnili pretekári zo 14 krajín sveta.

Zdroj: www.presov.sk

Ešte v deň odpovede mesta sa protestujúci vyjadrili: Za šport v Prešove

Klikni na vyjadrenie