Bežný smrteľník vie o týchto tajomných bratstvách veľmi málo a aj to je založené zväčša na dohadoch. Presne pred 250 rokmi na území horného Uhorska vznikla prvá slobodomurárska lóža. Najstaršiu Slobodomurársku lóžu v Prešove sa pokúsia predstaviť na júlovom Objavovaní Prešova spolu s hosťom Martinom Javorom, slovenským historikom zaoberajúcim sa dejinami osvietenstva v strednej a východnej Európe so zreteľom na liberálne voľnomyšlienkárske hnutia. Je autorom publikácií o slobodomurároch, poslednou je Slobodomurársky Prešov.

doc. PhDr. Javor Martin, PhD., Filozofická fakulta - Inštitút histórie

Vznik slobodomurárstva je opradený mnohými legendami a poverami. Najpravdepodobnejšie vyrastalo zo stavebných hút katedrál v období stredoveku a renesancie. Stavební remeselníci, murári, vytvárali vtedy spoločenstvá so zvláštnymi výsadami. Chránila ich pápežská bula a bez zábran mohli prekračovať hranice. V nich si odovzdávali odborné znalosti architekti, stavební inžinieri, statici, kamenári, ako aj pri veľkolepých stavbách nevyhnutní remeselníci, a to v hierarchickom poriadku: učni, tovariši a majstri. Tieto organizácie staviteľov postupne prijímali sociálne úlohy, pomáhali pri chorobách či v nezamestnanosti. Od okolia sa izolovali a používali poznávacie znamenia v podobe slov, pokynov, stiskov rúk. Ich členovia chceli takto strážiť svoje schopnosti pred zneužitím nekvalifikovanými ľuďmi. Postupne sa z nich vytvárali spolky nového typu, ktoré už nemali nič spoločné so staviteľmi katedrál, no prebrali ich symboliku a svetonázor. Boli to slobodomurárske lóže.

Foto: znak Zdroj - wikipedia

Slobodomurárstvo v Prešove

Ani Slovensko neodolalo slobodomurárskym myšlienkam. Na ich počiatky pôsobili priaznivo tradične dobré vzťahy medzi Poľskom a Uhorskom. Hlavne Prešov, ktorý bol najväčším uhorsko-poľským obchodným centrom, a spišské mestá, ktoré boli v rokoch 1412 - 1772 v zálohu Poľska, tvorili akýsi kultúrny most medzi oboma kráľovstvami. Tieto kontakty boli živé najmä od konca 60. rokov 18. storočia, keď vytvorili poľskí šľachtickí patrioti Barskú konfederáciu, usilujúcu sa oslabiť ruský vplyv na Poľsko. Povstanie však potlačili ruské vojská a časť konfederátov musela utiecť. Veľká časť z nich sa usadila v Hornom Uhorsku, najmä v Prešove. Práve oni dali impulz na založenie slobodomurárskej lóže, aby poľskí páni ,,neboli ukrátení o obľúbené slobodomurárske slávnosti".

Prvá lóža na území Slovenska s názvom K cnostnému cestovateľovi teda vznikla v Prešove v júni 1769 z iniciatívy varšavskej lóže U cnostného Sarmata. Možno predpokladať, že jej členmi neboli len poľskí emigranti, ale aj vzdelanci z Prešova a okolia. Vedúcou osobnosťou v nej bol vychovávateľ Bernhardi. Prešovská lóža bola materskou lóžou spišského slobodomurárstva s centrom v Ľubici, neskôr Kežmarku. Zohrala dôležitú úlohu aj pri vzniku lóže v Banskej Štiavnici roku 1774, ktorá mala vynikajúce podmienky na pôsobenie. Veď od roku 1763 tu existovala Banícka akadémia, kde sa sústreďovali študenti a technická inteligencia z celej monarchie.

Foto: hlavné slobodomurárske symboly

Slobodomurárske hnutie teda bolo aj v našich končinách aktívne a nepochybne zohralo pozitívnu úlohu pri šírení osvietenských a liberálnych myšlienok.

Zdroj: Martin Javor, Slobodomurári - moderní filantropi

Objavovanie Prešova na túto tému bude v nedeľu 14. júla 2019 o 14:00 pred Mestským informačným centrom na Hlavnej 67 v Prešove. Sprevádzať bude Andrea Sivaničová.
Predaj vstupeniek: MIC Prešov alebo na mieste konania
Cena vstupenky:
V predpredaji v MIC Prešov: 1,50 €
Na mieste konania – počas víkendu: 2,50 €
Zvedavé deti zadarmo

Témy Objavovania Prešova do konca roka 2019

14. 07.2019 Najstaršia slobodomurárska lóža  v Prešove

11. 08.2019 Židovské predmestie

7. a 8. 9.2019 250 rokov prešovskej Kalvárie – nočné OP

13. 10.2019 Čo písali noviny pred 100 rokmi

10. 11.2019 Storočnica stavebnej priemyslovky

08. 12.2019 Z baníka bankárom – americký sen Michal Bosáka