Na poštovej známke je portrét slovenského scenáristu Ladislava Grosmana, pochádzajúceho z východného Slovenska. Na známke je scéna z najznámejšieho Grosmanovho filmu „Obchod na Korze“ a soška Oskara, ktorú film získal od americkej Akadémie filmového umenia za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966. Poštová známka rozmerov 26,5 × 33,9 mm, vrátane perforácie, vychádza vo forme tlačového listu s 50 známkami. Známku vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.

Súčasne s poštovou známkou vychádza obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 29. 1. 2021 a domicilom mesta Humenné. Motívom prítlače FDC obálky je kompozícia gombíkov a zatváracích špendlíkov zobrazujúca Davidovu hviezdu. Motívom pečiatky je gombík ako symbol galantérie Obchodu na korze, ktorý bol predmetom arizácie, a ktorý aj symbolicky spečatil osud filmovej postavy Tona Brtku (Jozef Króner). FDC vytlačila technikou ofsetu spoločnosť BB PRINT, s.r.o. Autorkou výtvarného návrhu poštovej známky, FDC a FDC pečiatky je Mgr. art. Natália Ložeková.

Pochádzal z východného Slovenska, narodil sa v Humennom v roku 1921. Viacerí členovia jeho židovskej rodiny trpeli počas 2. svetovej vojny, rodičia aj traja súrodenci zahynuli pri bombardovaní transportného vlaku. Po skončení vojny ho kroky viedli do Prahy, kde v päťdesiatych rokoch absolvoval Vysokú školu politickú a sociálnu. Po návrate na Slovensko pracoval vo vydavateľstve Pravda a v oblasti knižnej kultúry a kinematografie.
Písal beletriu, námety čerpal z rodného kraja a života drobných ľudí židovskej komunity. Hlboko preciťoval ich tragický osud a zachytil črty ich spôsobu života. Novelu Obchod na Korze napísal v roku 1965 na základe svojej o tri roky staršej poviedky Pasca. Táto novela vznikala paralelne so scenárom pre film režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na Korze (1965), ktorý získal v roku 1966 cenu Oscar americkej Akadémie filmového umenia za najlepší cudzojazyčný film. Grosman vykreslil strhujúci príbeh židovskej majiteľky obchodu, vdovy Rozálie Lautmannovej, ktorú hrala Ida Kamińská, a jej arizátora, Tóna Brtku v kreácii Jozefa Kronera. Vyjadril celú tragickosť osudov obyvateľov slovenského mestečka, ktorých strhnú mútne dejinné vlny nacizmu a ani jeden nedokáže nad nimi zvíťaziť. Film vznikal v štúdiu na Barrandove, nakrúcali ho v Sabinove.
Grosman mohol zo svojho ocenenia profitovať len krátky čas, po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 emigroval do Izraela, kde vyučoval na univerzite. V roku 1981 zomrel. Na svoju rodnú krajinu však nezanevrel, vydal ešte niekoľko menších prozaických diel, v ktorých sa vracal do detstva, k téme holokaustu, pričom si dokázal udržať typický tragikomický odstup (poviedkové knihy Nevesta, 1969, Hlavou proti múru, 1976 a Z pekla šťastie, 1994). Grosmanov príbeh je príbehom obyčajného človeka, ktorý krátko zažiaril vo svetlách reflektorov a toto svetlo ho trvalo zapísalo do dejín kinematografie 20. storočia.

Prof. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc.

Zdroj: ts