Prešovský župan podpísal memorandá o spolupráci s troma strategicko-plánovacími regiónmi Šariš, Spiš a Horný Zemplín. Primátori okresných miest tak urobia po doručení dokumentu poštou. Obe strany si od spolupráce sľubujú menej byrokracie a viac peňazí pre regióny pri črpaní eurofondov.

Čerpanie eurofondov v regiónoch by malo byť po novom jednoduchšie, rýchlejšie a efektívnejšie. Zabezpečí to nový systém schvaľovania projektov, ktorý sa zmení z národnej na regionálnu úroveň. V praxi to znamená, že o projektoch v regiónoch už nebudú rozhodovať v Bratislave. Samotné schvaľovanie sa naopak uskutoční priamo na území kraja prostredníctvom Rady partnerstva a Koordinačnej rady Strategicko-plánovacích regiónov.

Prešovský samosprávny kraj (PSK) pracuje na tejto zmene už niekoľko mesiacov. V tejto súvislosti podpísal v utorok 10. novembra jeho predseda Milan Majerský memorandá o spolupráci na príprave a implementácii Integrovanej územnej stratégie Strategicko-plánovacích regiónov Šariš, Spiš a Horný Zemplín. Pri podpise memoránd sa tiež spojil prostredníctvom videohovoru s primátormi okresných miest, ktorí tvoria jednotlivé subregióny. „Kľúčovým momentom je, že Prešovský samosprávny kraj je rozdelený na tri subregióny. Tie sú určené historicky, ale aj strategicky tak, aby čerpanie eurofondov bolo pružné a omnoho jednoduchšie. Každý subregión má svojho koordinátora. Považujem to za najlepší krok k tomu, aby sa koncoví užívatelia našej práce, čiže obyvatelia miest a obcí, prípadne jednotlivých komunít, mohli ľahšie dostať k eurofondom,“ povedal krátko po podpise memoránd predseda PSK Milan Majerský.

Zástupcovia samospráv v online spojení apelovali na odbúranie byrokracie, rýchlejšie čerpanie eurofondov a možnosti mať viac času na realizáciu svojich projektov. Nový systém schvaľovania projektových zámerov vítajú. Memorandá im župa pošle na podpis poštou.

Odstránenie zdĺhavého procesu jednotlivých kontrol si od zmeny sľubuje aj samotný župan, ktorý avizoval, že po novom by mohla byť z troch kontrol už len jedna. To by malo zabezpečiť aj čerpanie európskych peňazí pre viac projektov. S akým obnosom financií môže župa počítať, zatiaľ nie je jasné. „Tie čísla lietajú od jednej miliardy pre všetky územné celky až po sumu troch miliárd. Verím, že niekde v týchto diapazónoch sa budeme pohybovať. Čím vyššia čiastka pre regióny, tým lepšie pre ľudí. Pretože kde inde sa vedia ľudia lepšie stotožniť s eurofondami a so samotnou účasťou na európskom spoločenstve, ak nie v regiónoch pri čerpaní eurofondov - kde majú konkrétnu cestu, cyklochodník alebo opravu kultúrneho stánku či škôlky, školy. Konkrétny dotyk s eurofondami je najbadateľnejší priamo v obciach a mestách,“ vysvetlil prešovský župan.

Na vytvorenie subregiónov nadväzuje aj kreovanie Rady partnerstva a príprava nového Programového hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja (PHRSR PSK), ktorého súčasťou bude aj Integrovaná územná stratégia (IÚS) PSK. Krajská samospráva sa týmito krokmi zároveň pripravuje na nové programové obdobie na roky 2021 – 2027.

S počtom obyvateľov a počtom obcí je najväčším subregiónom Strategicko-plánovací región (SPR) Šariš. Zahŕňa okresy Prešov, Sabinov, Bardejov, Svidník. Má 288 obcí a 347 089 obyvateľov.

Druhým subregiónom je SPR Spiš. Pozostáva z okresov Poprad, Kežmarok, Levoča a Stará Ľubovňa. Má 147 obcí a 268 189 obyvateľov. Tretím subregiónom je SPR Horný Zemplín s okresmi Humenné, Vranov nad Topľou, Snina, Stropkov, Medzilaborce. Zahŕňa 229 obcí a 210 966 obyvateľov.

Zdroj: Lea Heilová