V bytových domoch sa často stretávame s kreativitou vlastníkov bytových a nebytových priestorov, ktorí sa snažia „spríjemniť si“ pohľad na neútulné spoločné časti bytového domu umiestnením rôznych dekorácií a kvetináčov. Pod týmto milým úmyslom vlastníkov, sa však skrýva priam život ohrozujúce nebezpečenstvo v prípade požiaru a s tým súvisiaceho urýchleného opustenia budovy v sťažených podmienkach. Takto nešťastne umiestnené rastliny v spoločných častiach domu, sťažujú nielen opustenie budovy, ale aj zásah hasičov. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „BytZ“) „je správca alebo predseda bytového spoločenstva povinný zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca alebo predseda je povinný zabezpečiť aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome odstránenie chyby, poruchy alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok“.

Pod týmto ustanovením zákona si na prvý pohľad človek predstaví rôzne technické zariadenia akými sú prípojky plynu, vody alebo elektrické rozvody. Avšak samotný text ustanovenia odkazuje ďalej v poznámkach pod čiarou aj na zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, ktorý určuje vlastníkovi bytového domu, spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ako aj správcovi bytového domu povinnosť zabezpečiť pri správe bytového domu plnenie úloh spojených s ochranou pred požiarmi. Tieto povinnosti sa týkajú spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu akými sú chodby, nebytové priestory, výklenky a iné spoločné časti. Medzi jednotlivými povinnosťami spojenými s protipožiarnou ochranou, chceme poukázať hlavne na povinnosť uvedenú v § 5 zákona o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, ktorou je: „povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby podnikateľa na účely zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov, ak tento zákon neustanovuje inak, označovať a udržiavať trvale voľné únikové cesty, únikové východy a zásahové cesty, nástupné plochy a prístup k nim, ako aj prístup k uzáverom rozvodných zariadení elektrickej energie, plynu, vody a k požiarnym zariadeniam“. Pod trvalo voľnou únikovou cestou sa v zmysle vyhlášky MVSR č. 94/2004 Z. z. považuje : „trvalo voľná komunikácia alebo priestor v stavbe alebo na nej, ktorá umožňuje bezpečnú evakuáciu osôb zo stavby alebo z požiarneho úseku ohrozeného požiarom na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom.“

V prípade nedodržania povinnosti označenia a priechodnosti, únikových ciest v bytovom dome, uzáverov rozvodných zariadení elektrickej energie, plynu alebo vody, či požiarnym zariadeniam, je krajské alebo okresné riaditeľstvo hasičského zboru oprávnené uložiť pokutu za nerešpektovanie povinnosti až do výšky 16 596 Eur právnickej alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá danú povinnosť ustanovenú zákonom porušila. V prípade porušenia povinnosti fyzickou osobou, nájomcu či vlastníka bytového alebo nebytového priestoru v bytovom dome, sa táto fyzická osoba dopúšťa priestupku a môže jej byť udelená pokuta až do výšky 331 Eur, v blokovom konaní do výška 100 Eur.

V mnohých prípadoch nastáva problém, keď aj napriek opakovaným upozornenia zo strany správcu bytového domu, ľudia nereflektujú na jeho odporúčania odpratania spomínaných predmetov z chodieb bytových domov. Možno práve z dôvodu, že sa ťažko hľadá konkrétny majiteľ nevhodne umiesteného „kvetináča“, Hasičský a záchranný zbor udelil správcovi bytového domu na základe vykonanej kontroly pokutu vo výške 1 200 eur. Správca bytového domu následne na zaplatenie predmetnej pokuty použil finančné prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, nakoľko mal za to, že zodpovednými za neuposlúchnutie jeho odporúčaní na odpratanie predmetov z chodieb a nákupu hydrantov, sú práve vlastníci bytov a nebytových priestor a teda táto pokuta prináleží im. Na základe ďalšej kontroly zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) bola správcovi uložená pokuta vo výške 15 000 Eur, nakoľko disponoval s účtom vlastníkov bez ich súhlasu. S výkladom správcu SOI nebola stotožnená, nakoľko: „podľa §6a zákona č. 314/2001 Z. z. správca bytového dom je povinný zabezpečiť pri správe bytového domu plnenie úloh ochrany pred požiarmi, ktoré sa týkajú spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, podľa § 4 písm. a) až c), g) až i) a k) až p), § 5 psm. a) až c), i) a j) a § 8 písm. f)“. V rozhodnutí SOI, správny orgán taktiež kritizoval rozhodnutie správcu a použitie finančných prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv na zaplatenie uloženej pokuty : „Účastník konania teda za daných skutočností nemal v tomto prípade bez súhlasu vlastníkov nehnuteľností bytového domu ... použiť finančné prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv tohto bytového domu na úhradu pokuty, čím boli porušené ekonomické záujmy spotrebiteľov.“ V rozhodnutí ďalej SOI uvádza, že : „správca takýmto konaním zneužil svoje postavenie a prístup k finančným prostriedkom bytového domu.“

Z uvedeného je preto mimoriadne dôležité, nielen z dôvodu hroziacej pokuty, aby boli všetky prístupové cesty priechodné nielen pre obyvateľov bytového domu v prípade nutnosti urýchleného opustenia, ale najmä pre jednotky rýchlej lekárskej pomoci, hasičské jednotky a iné zložky záchrannej služby, aby boli jednotlivé priechody a chodby čo najviac priechodné a neboli zbytočne zužované dekoračnými predmetmi ako sú rastliny, kvetináče, stolčeky či dokonca kreslá a rôzne iné predmety, ktoré do spoločných častí bytového domu nepatria. Ideálnym riešením predchádzania, podobným konfliktov medzi správcom a vlastníkmi, pri odstraňovaní spomínaných predmetov, je samotná úprava v domovom poriadku, v ktorom si vlastníci bytov a nebytových priestorov jednoznačne stanovia pod hrozbou sankcie, čo môže byť umiestnené v spoločných častiach a kde presne a čo naopak nie. Treba si uvedomiť, že aj napriek tomu, že tieto priestory na nás môžu pôsobiť fádne po odstránení kvetov a rastlín, je to pre dobro veci, nakoľko spoločné časti a priestory majú plniť prioritne svoj účel a v prípade potreby zamedziť stratám na ľudských životoch.

Autor: Mgr. Katarína Timoranská