apríl 06, 2020

Login to your account

Username *
Password *
Remember Me
Foto: ilustračné, archív TV7 Foto: ilustračné, archív TV7

Za zatajenie prenosnej choroby hrozí podľa právnika pokuta i trestnoprávna zodpovednosť

V prípade ak pacient zatají prenosnú chorobu, hrozí mu podľa zákona pokuta, dokonca môže byť trestne stíhaný. V súvislosti s prípadom, ku ktorému došlo v Nemocnici Košice-Šaca, kedy mal príbuzný pacienta zatajiť to, že bol v oblasti, kde sa vyskytol nový koronavírus, odborník na medicínske právo JUDr. Ivan Humeník, PhD. z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS upozorňuje, že právna zodpovednosť sa netýka len pacienta, ale i jeho príbuzných a známych, ktorí o ohrození vedia. „Každý z nás sa má správať tak, aby predchádzal vzniku škody na zdraví alebo majetku iných osôb. Uvedené platí v aj v prípade, ak má pacient na základe verejne publikovaných informácií podozrenie, že získal nákazlivé ochorenie, no o tomto podozrení úmyselne mlčí, alebo dokonca zámerne uvádza nepravdivé informácie,“ tvrdí Humeník.

Zákon o ochrane verejného zdravia zaväzuje podľa jeho slov každého oznámiť neodkladne ošetrujúcemu lekárovi a úradu verejného zdravotníctva alebo regionálnemu úradu verejného zdravotníctva všetky okolnosti dôležité na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a poskytovať informácie dôležité pre epidemiologické vyšetrenie a posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci. „Ak osoba zatají dôležitú skutočnosť, ako napríklad pobyt v zahraničí, kde je vírus rozšírený, alebo kontakt s osobou u ktorej bol vírus potvrdený na základe ktorej by bolo možné predísť k vzniku respektíve šíreniu prenosného ochorenia, dopustí sa podľa vyššie uvedeného zákona priestupku. Za porušenie oznamovacej povinnosti úrad verejného zdravotníctva môže uložiť pokutu až do výšky 1 659 eur,“ zdôrazňuje Humeník.

Táto zodpovednosť sa týka nielen osoby, ktorá ochorenie získala alebo má jeho príznaky a vzhľadom na pozitívnu cestovateľskú alebo osobnú anamnézu sa domnieva, že môže toto ochorenie mať. Rovnako sa to týka každého, kto takouto informáciou disponuje. V tomto prípade sú to príbuzní alebo známi pacienta.
„Cieľom tejto právnej úpravy je efektívnym spôsobom predchádzať vzniku a šíreniu nákazlivých ochorení. Preto sa oznamovacia povinnosť vzťahuje na všetky osoby, ktoré získali informácie relevantné na predchádzanie nákazlivého ochorenia,“ vysvetľuje právnik.
Človek, ktorý má prenosnú chorobu je podľa zákona povinný správať sa tak, aby zabránil jej prenosu na iných, označiť ošetrujúcemu lekárovi zdroj nákazy, ak ho pozná a určiť okruh osôb, na ktorý mohol prenosnú chorobu preniesť.
„V prípadoch hodných osobitného zreteľa, ako je šírenie nového koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, by sme mohli dodať, že v súlade so základnou prevenčnou povinnosťou predchádzať škodám na zdraví a majetku iných osôb by táto povinnosť mala byť plnená už v štádiu podozrenia na ochorenie vírusom,“ dopĺňa Humeník.
Právnik zároveň upozorňuje, že z občianskoprávneho pohľadu, by človek, ktorý sa nakazil od inej osoby, ktorá napriek prejavom ochorenia neprijala ochranné opatrenia, ako napríklad domácu liečbu, vyhľadanie lekárskej pomoci, či prerušenie styku s okolím mohli mať nárok na škodu, vzniknutú v dôsledku ochorenia.
„Môže ísť napríklad o zamestnancov, ktorých kolega namiesto toho, aby ostal doma prišiel do práce, hoci vedel že môže mať ochorenie. Museli by však dokázať, že sa nakazili od neho a že v danom čase musel vedieť o tom, že trpí ochorením, alebo má jasné príznaky tohto ochorenia,“ vysvetľuje Humeník.

Tí, ktorí sa napriek symptómom ochorenia ďalej správajú tak, že ohrozujú svoje okolie a umožňujú ďalšie šírenie nákazlivého ochorenia sa podľa Humeníka môžu dopúšťať aj konania, ktoré napĺňa znaky niektorého z trestných činov.
„Trestný zákon upravuje skutkovú podstatu trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Pokiaľ by ochorenie COVID-19 spôsobené novým koronavírusom bolo možné podradiť pod niektoré z ochorení uvedených vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR 105/1987 Zb., tak by neoznámenie, respektíve zatajenie alebo zavádzanie o existencii príznakov ochorenia mohlo napĺňať skutkovú podstatu trestného činu. V tomto prípade je sadzba jeden až päť rokov odňatia slobody pri úmyselnom konaní alebo až tri roky pri nedbanlivostnej forme spáchania skutku,“ zdôrazňuje právnik. Ako povedal, každý by si mal uvedomiť, že efektívnou ochranou pred šírením nákazlivej choroby je včasná reakcia na prejavenie sa symptómov, ako aj prevencia pred ďalším šírením. „Okrem etickej roviny nášho správania má naše konanie aj právne konzekvencie v podobe viacerých druhov zodpovedností, o ktorých by mal každý vedieť,“ dodal Humeník.

Zdroj: JUDr. Ivan Humeník, PhD.

Spravodajstvo - video archív

Spravodajstvo

Spravodajstvo

správy z mesta Prešov a okolia


Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo