Prof. h. c. prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc. patril k jedným zo zakladateľov environmentálneho vzdelávania na slovenských univerzitách. Na Katedre environmentálneho manažmentu FMEO, kde pôsobil viac než desaťročie, neskôr aj ako emeritný profesor, bol jednou z kľúčových osobností výskumu dopadov negatívnych antropogénnych vplyvov na kvalitu životného prostredia a na kvalitu života v regiónoch. „Pán profesor odovzdával výsledky svojej tvorivej práce i odborné skúsenosti novej generácii študentov pútavým prístupom a s veľkým zanietením. Jeho osobitný, ľudský prístup a rozsiahle vedomosti a obzvlášť pútavý spôsob interpretácie bol jedinečným zážitkom nielen pre študentov, ale aj pre nás pedagógov,“ spomínajú jeho bývalí fakultní kolegovia, medzi ktorými bol veľmi obľúbený a rešpektovaný.  Desiatky vysokoškolských učebníc, skrípt  a monografií, množstvo vedeckých i odborných príspevkov svedčia o profesorovej erudovanosti a robili ho známym nielen doma, ale aj v zahraničí.

Za svoju prácu získal prof. Hronec mnohé medzinárodné i domáce ocenenia a čestne uznania, z ktorých možno spomenúť Cenu Leonarda Stöckela či medailu sv. Gorazda. Bol taktiež nositeľom Zlatého odznaku za ochranu životného prostredia v Poľsku. Profesor Hronec bol okrem iného i čestným profesorom Agrárnotechnickej univerzity v Minsku, členom, akademikom medzinárodnej bieloruskej akadémie vied. Pracoval v mnohých vedeckých radách a komisiách pre obhajoby doktorských, doktorandských a iných prác z oblasti vedy a výskumu.

Prof. Hronca sme poznali taktiež ako tvorcu rozhlasových pásiem a televíznych medailónov významných evanjelických osobností. Zaoberal sa aj históriou slovenskej vedy a kultúry a jej osobnosťami. Prispieval do odborných, populárnych literárnych a náboženských časopisov a spolu s manželkou Danielou Hroncovou, rod. Faklovou, bol autorom múzejnej expozície Jura Hronca v Gočove.

„Mal som to šťastie, že som sa narodil v rodine, síce chudobnej na peniaze, ale bohatej na ducha. Bol som prakticky už treťou generáciou s vysokoškolským vzdelaním, čo v tej dobe bolo ojedinelé. Brat starého otca – Juro Hronec, bol zakladateľom slovenského vysokého školstva technického a prírodovedného smeru, rektorom, uznávaným svetovým matematikom, ale predovšetkým skromným a pracovitým človekom. V tomto duchu vychovával aj nás, keď prízvukoval, že práca nám vyplní život, lebo bez nej je on prázdny a v nej treba hľadať utíšenie po radosti aj po bolestiach, a hlavne, že treba vydržať a nedať sa znechutiť prípadnými neúspechmi. To bolo aj krédo jeho života a to som si aj ja osvojil. Mojím heslom je tiež – aby som nezovšednel a nespyšnel,“ uviedol v rozhovore pre univerzitný časopis pri príležitosti svojho životného jubilea prof. Hronec.


Česť jeho pamiatke!
Anna Polačková