„Do Michaloviec prišiel som na jar, po Veľkej noci. Na malých železničných zastávkach ležali ešte pestré, červené, belasé, zelené škrupiny veľkonočných vajíčok. Mužovia, ženy, chlapci a dievčatá nastupovali a vystupovali, ich pozorovanie pôsobilo na mňa ako listovanie v obrázkovej knižke. Povedal som svojej žene: Kiež by už prišli Michalovce. Bál som sa, že tento rozprávkový kraj balerín a šuhajov v úzkych bielych nohaviciach skončí ešte pred Michalovcami. Akási dáma, ktorá náš rozhovor vypočula, ma uspokojila, že kraj s týmto typickým krojom tiahne sa celým údolím Ondavy a Laborca...Baleríny uvidíte v celých skupinách každý piatok na trhoch v Michalovciach odkiaľ pochádzajú ich pestré stužky a ružičky.“ (J.T. Mousson, 1942)

Stáva sa, že silné vizuálne momenty zanechajú v citlivej a vnímavej duši dlhodobo hlboké dojmy. V prípade maliara Jozefa Teodora Moussona sa tieto momenty doslova „zakorenili“ až do tej miery, že svoj osobný i profesionálny život učiteľa a neskôr výtvarného umelca v slobodnom povolaní spojil s novým, nepoznaným, no vo viacerých významoch pestrofarebným krajom na dlhých 33 rokov. Rodinné zázemie a prostredie v ktorom nachádza inšpiráciu pre svoje výtvarné diela opúšťa len na krátky čas, aby absolvoval študijné cesty po Taliansku a maliarske plenéry v Nagybányi. Nadýchané sukne rôznych farieb, trhové scény s typickým pracovným „virvarom“ v záplave slnečných lúčov, záhradné zákutia s hrajúcimi sa deťmi, ktoré hojne zachytáva ľahkým pohybom štetca na maliarske plátna alebo lepenku, striedajú výjavy osamotených dedinských domov, mestských dominánt a opustených vidieckych dvorov. Popri desiatkach maliarskych diel prekypujúcich životom a pozitívnou energiou, sa ako jedinečné vynímajú žánrové výjavy ovocných či kvetinových zátiší. O ich existencii svedčia nielen dobové fotografie zachycujúce umelcov ateliér, ale i zbierkové fondy viacerých múzeí a galérií na Slovensku i v zahraničí.

Takmer dve tretiny z celkovej plochy plátna tvorí veľkolepá kompozícia bielych kalín vo váze, ktoré maliar zachytil pravdepodobne v dvadsiatych rokoch 20. stor. Po vyše štyroch dekádach od svojho vzniku sa cesta tohto výnimočného diela skončila v galérii, ktorá ho do zbierkového fondu získala kúpou od súkromného majiteľa.

Podrobnejšou kontrolou obrazu pri revízii bolo zistené, že predmetné dielo si vyžaduje nevyhnutný reštaurátorský zásah. Povrch maľby vykazoval znaky silného znečistenia depozitmi, pôvodný, časom zožltnutý lak degradoval celkový vizuálny dojem z diela a na ľavej polovici plátna boli zistené aj vypadané fragmenty farebnej vrstvy. Po odstránení rámu za účelom zistenia ďalších prípadných nedostatkov sa pristúpilo k odstráneniu nečistôt a starého laku pomocou syntetických rozpúšťadiel a mydlového roztoku. Stopy po vytmelení nájdených plôch vypadanej farebnej vrstvy kriedovým tmelom boli farebne zjednotené retušou s použitím temperových farieb. Finálnym krokom bolo nanesenie tenkej vrstvy voskovo-damarového laku, ktorý maľbu zafixoval a vrátil jej sviežosť a osadenie obrazu do pôvodného bohato zdobeného rámu.
Osudy výtvarných umelcov, ale aj ich diel sú veľakrát poznačené smútkom, bolesťou, neprajnosťou a niekedy i zabudnutím. V prípade osobnosti Jozefa Teodora Moussona a jeho rozmerného diela, napriek všetkým nepriaznivým obdobiam osobného života, môžeme konštatovať, že aj v súčasnosti ostáva na prvých priečkach obdivu verejnosti a záujmu mnohých súkromných zberateľov a zbierkotvorných inštitúcií.

Zdroj: A. Liščinský
Foto: G. Kutajová