Úplné a okamžité odstrihnutie slovenského priemyslu od ruského plynu a ropy by znamenalo ekonomický kolaps. Zatvorili by sa fabriky, skončili by tisíce ich subdodávateľov a z trhu by vypadli dôležité komodity. Slovensko je pri zemnom plyne závislé na Rusku na 85-87% a u ropy na 100%. Firmy preto očakávajú od slovenskej vlády, že bude presadzovať také kroky, ktoré povedú k čo najmenším negatívnym dopadom. Hlavné úsilie je potrebné zamerať na energie a pomoc štátu priemyslu, čo odporúča aj Európska komisia (EK) vo svojom vyhlásení (EC Statemen) ,,Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“. Informuje o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
Dodáva, že v prípade zemného plynu žiadna rýchla alternatíva nie je, pri rope je to čiastočne možné, ak sa nájdu dodávatelia a prepravné kapacity. Postupné znižovanie závislosti od Ruska pri zemnom plyne je reálne, tak ako to naznačil minister hospodárstva Richard Sulík, v horizonte cca 5 rokov.
,,Žiadame preto vládu SR, aby pri politických rozhodnutiach sama, aj na úrovni orgánov Európskej únie, brala do úvahy ekonomickú realitu a možné negatívne dopady. Pri akýchkoľvek strategických rozhodnutiach je potrebné mať dopadové štúdie, ktoré budú zároveň obsahovať náhradné vecné riešenia a predovšetkým ich finančné krytie, vrátane prefinancovania dopadov na podniky a obyvateľstvo. Krajiny ako Slovensko takéto zdroje nemajú, riešenie je možné len na úrovni EU, resp. aj s podporou krajín NATO, predovšetkým USA. V stredu 23.marca 2022 Európska komisia prijala závažný dokument ,,Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“. Ten umožňuje poskytovať jednotlivým spoločnostiam rôzne druhy štátnej pomoci. Je nevyhnutné aby vláda SR využila aj tento rámec na rýchlu pomoc našim firmám, inak hrozí, že ich zahraničná konkurencia ešte viac prehĺbi rozdiely a naše im nebudú môcť konkurovať,“ konštatuje R.Karlubík.
Upozorňuje aj nato, že EU bude zohrávať veľkú úlohu v pomoci štátom, musí však zvoliť iný prístup pre prímorské štáty, ktoré si vedia lacnejšie priviesť plyn a iné komodity z okolitých kontinentov a pre vnútrozemské štáty.
Horšie východiská našich firiem
Ďalej poukazuje nato, že súčasné zvyšovanie cien energií zásadne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ďaleko viacej ako u niektorých krajín, napríklad tých s priaznivejšou geografickou polohou, či prístupom k moru. Premietnutie zvyšovania cien do niekoľkonásobného zvyšovania cien zákazníkom už niekde nie je ani možné. Priame vstupy do výroby v niektorých prípadoch prevyšujú aj zdražené ceny výrobkov a zákazníci to už nie sú schopní akceptovať. K tomu je potrebné prirátať ďalšie náklady na dopravu (ceny pohonných hmôt).
Vznikajú extrémne dopady, keď viacero odvetví spolu súvisí. Napríklad Duslo, a.s., Šaľa uviedlo, že ak situácia bude pokračovať, budú nútení odstaviť výrobu alebo ju zredukovať. Pritom v okolitých krajinách je taktiež odstavená výroba hnojiva (napr. fabriky v Poľsku), farmári nebudú mať dostatok hnojiva, je ohrozené poľnohospodárstvo, je nedostatok aditív do palív ad blue, problémy sú so zásobovaním. Hrozí ďalšiu zvyšovanie cien potravín a vysoká inflácia.
,,Podniky sú významnými platcami daní, ktoré idú do sociálneho systému, pri odstavení prevádzok a výroby hrozia riziká aj štátu a z toho vyplývajúci nedostatok financií v štátnom rozpočte. Pri porovnaní štátnej pomoci u nás a v zahraničí, Slovensko zaostáva. Nemecká vláda sa snaží dávať prioritu priemyslu, slovenská vláda ani netuší, aké sú štruktúry podnikov, aké problémy ich trápia,“ naznačuje R.Karlubík.
Problémom sú aj poplatky
V porovnaní so zahraničím slovenské firmy trápia aj vysoké poplatky stanovované ÚRSO. Duslo, a.s porovnávalo ceny vstupov s ďalšou ich fabrikou v Nemeckua len poplatky pre ÚRSO ich vyšli o 20 miliónov viacej, pričom v Nemecku sa ich tento poplatok netýkal (elektrina a plyn). Poplatky za plyn stúpli na prelome októbra, stav sa na prelome rokov zastabilizoval, potom však ceny stúpli znova. V súčasnosti objemovo tečie dosť plynu, ale problémom je cena. ,,Srbsko, Maďarsko a iné krajiny majú zakontrahované ceny na 6-7 rokov, Amerika má niekoľkonásobne lacnejší plyn, nie sme konkurencieschopní a ani nemôžeme byť,“ upozorňuje R.Karlubík.
Reakcie partnerov v Európe
Prezident Karlubík ďalej konštatuje, že ceny stúpajú všeobecne vyššie aj v iných krajinách. Kým začiatok roka bol prekvapujúco stabilný, na druhý kvartál signalizuje problémy už aj západná Európa a ceny výrobkov stúpajú aj tam. Automobilový priemysel má problém v celej Európe, automobilky postupne odstavujú výrobu pre nedostatok komponentov. V oblasti výroby hnojív prichádza k odstaveniu výrobných podnikov aj v okolitých krajinách, čo poľnohospodárstvo bude ťažko znášať. Je aj nedostatok sadzí, čo hrozí znižovaním objemu výroby pneumatík. Európsky trh bude v najbližšom čase vo veľkom dovážať z Ameriky a Číny.
,,Nielen výška cien ropy ale aj nedostatok dopravných kapacít sa priamo dotýka našich podnikov. Týka sa to exportu aj importu a doprava z Číny je častokrát problematická. Niektoré suroviny sa dovážajú z Bieloruska cez Poľsko, dokedy však kvôli sankciám bude tento trh prístupný?,“ pýta sa R. Karlubík
Štátna pomoc: Komisia prijíma dočasný krízový rámec na podporu ekonomiky v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu
Európska Komisia prijala 23. marca dočasný krízový rámec, aby umožnila členským štátom využiť flexibilitu predpokladanú v pravidlách štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu.
Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová, zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže, povedala: „V tomto kritickom čase Európska únia bude naďalej stáť pri Ukrajine a jej ľude. Musíme sa tomu postaviť, tejto krutej invázii, pretože v stávke je aj naša sloboda. Sankcie prijaté EÚ a jej medzinárodnými partnermi vážne zasiahli ruské hospodárstvo. Tieto sankcie si vyberajú daň aj pre európske hospodárstvo a budú v tom pokračovať aj v budúcich mesiacoch. Musíme zmierniť ekonomický dopad tejto vojny a podporiť vážne postihnuté spoločnosti a sektory. A musíme konať koordinovane. S ohľadom na túto skutočnosť Komisia umožní členským štátom využívať flexibilitu predpokladanú v tomto dokumente.“
Pravidlá štátnej pomoci na riešenie tejto bezprecedentnej situácie a zároveň na ochranu rovnakých podmienok jednotný trh.
Dočasný krízový rámec dopĺňa existujúci súbor nástrojov štátnej pomoci mnohými ďalšími
možnosťami, ktoré už majú členské štáty k dispozícii, ako sú opatrenia na kompenzáciu spoločnostiam za škody, ktoré priamo utrpeli v dôsledku výnimočných okolností, a opatrenia uvedené v oznámeniach Komisie o vývoji na trhu s energiou.
Nový rámec umožní členským štátom
• poskytovať spoločnostiam, postihnutým súčasnou krízou alebo súvisiacimi sankciami a protisankciami obmedzené sumy pomoci
• zabezpečiť pre podniky dostatočnú likviditu;
• kompenzovať spoločnostiam dodatočné náklady vzniknuté v dôsledku mimoriadne vysokých cien plynu a elektriny.
Tieto typy opatrení budú dostupné aj spoločnostiam, ktoré sa kvalifikujú ako v ťažkostiach, a
môžu čeliť akútnej potrebe likvidity v dôsledku súčasných okolností, ktoré prichádzajú v pätách pandémie koronavírusu. Subjekty kontrolované Ruskom budú z rozsahu pôsobnosti vylúčené tieto opatrenia.
Aby sa zachovali rovnaké podmienky na jednotnom trhu, nový dočasný krízový rámec zahŕňa množstvo záruk. Členské štáty sa tiež vyzývajú, aby zahrnuli udržateľnosť požiadavky na poskytovanie pomoci na dodatočné náklady na energiu.
Dočasný krízový rámec bude v platnosti do 31. decembra 2022. Pomôže zamerať podporu na hospodárstvo a obmedzí negatívne podmienky na jednotnom trhu. Táto podpora môže byť poskytnutá v akejkoľvek forme, vrátane grantov.,,Žiadame vládu SR aby urýchlene predstavila súbor opatrení v tejto súvislosti platných pre slovenské podniky,“ konštatuje R. Karlubík.
Podpora likvidity vo forme štátnych záruk a dotovaných úverov.
Dočasný krízový rámec dopĺňa široké možnosti pre poslancov, aby navrhli opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Napríklad pravidlá EÚ pre štátnu pomoc umožňujú členským štátom pomôcť spoločnostiam vyrovnať sa s nedostatkom likvidity a potrebou naliehavej záchrany. Okrem toho umožňuje členským štátom kompenzovať spoločnostiam škody priamo spôsobené mimoriadnou udalosťou, akou je súčasná kríza. Členské štáty môžu poskytnúť štátne záruky alebo vytvoriť podporné záručné schémy na bankové úvery, ktoré si berú spoločnosti. Tieto by mali dotované poistné. Členské štáty môžu dotovaným spoločnostiam umožniť verejné a súkromné pôžičky a dotované štátne záruky, aby sa zabezpečilo, že banky budú naďalej poskytovať úvery všetkým.
Pomoc na kompenzáciu vysokých cien energie: členské štáty EU budú môcť čiastočne kompenzovať spoločnostiam, najmä intenzívnym užívateľom energie, dodatočné náklady spôsobené mimoriadne zvýšením cien plynu a elektriny. Táto podpora môže byť poskytnutá v akejkoľvek forme,vrátane priamych grantov. Celková pomoc pre príjemcu nemôže presiahnuť 30 % oprávnených nákladov, do maximálnej výšky 2 mil. EUR v akomkoľvek danom časovom okamihu. Na tento účel môžu členské štáty poskytnúť pomoc presahujúcu tieto stropy, a to až do výšky 25 mil. EUR pre energeticky náročných užívateľov a až do výšky 50 mil. EUR pre spoločnosti pôsobiace v špecifických sektoroch, ako napr.výroba hliníka a iných kovov, sklenených vlákien, buničiny, hnojív či vodíka a mnohé základné chemikálie.
Zdroj: ts