V nedeľu 12. júla v ľutinskej bazilike minor prijali vkladaním rúk prešovského arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka SJ diakonát poslední dvaja kandidáti – Miroslav Chorendžák a Ján Varga. Z dôvodu pandémie koronavírusu boli totiž diakonské a kňazské svätenia rozdelené v Prešovskej archieparchii do viacerých termínov, aby sa ich mohli zúčastniť príbuzní svätencov v čo najväčšom počte.

V homílii vladyka Ján vychádzajúc z evanjelia o uzdravení ochrnutého sa zamýšľal nad prítomnosťou choroby v ľudskom živote. Mnoho ľudí totiž hľadí na chorobu ako na hotové nešťastie, spojené s bolesťami, ťažkosťami a rôznymi nepríjemnosťami. Vladyka však poukázal na chorobu v inej perspektíve. Označil ju ako užitočný proces pre organizmus, ktorým sa zbavuje niečoho nebezpečného. „Choroba môže byť umieraním, ale i uzdravovaním. Sú ľudia, ktorých choroba ubíja, robí malomyseľnými, zúfalými, zlostnými. A zase sú iní, pre ktorých je choroba príležitosťou, aby vstúpili do seba a zamysleli sa o najvážnejších životných otázkach. Mnohí práve v chorobe jasnejšie spoznávajú svoju životnú situáciu a privedie ich to k opravdivej ľútosti a k pokániu." povedal vo svojej kázni arcibiskup Babjak.

Chorobu, či kríž zažívala aj gréckokatolícka cirkev v 50. rokoch minulého storočia, no tento útlak zvládla a práve skrze neho dozrievali charaktery biskupov, kňazov a veriacich gréckokatolíckej cirkvi. Nakoniec homílie sa vladyka Ján obrátil na svätencov slovami: „Toto slovo o utrpení, o chorobe, i o hriechu, vám Ježiš hovorí preto, že sa často vo svojej službe budete stretať s utrpením, možno aj s vlastným, ale hlavne u tých, ktorým budete slúžiť a ktorých budete viesť po ceste spásy. Ježiš vás chce pripraviť na to, aby ste z utrpenia dokázali vyťažiť duchovné poklady pre večnosť. Nebojte sa však! Ježiš bude s vami počas celého života a bude vám pomáhať niesť kríže vlastné i druhých.“

Rukopoloženie svätencov sa uskutočnilo počas archijerejskej svätej liturgii na konci anafory. Po predstavení kandidátov svätiteľovi a po ich vzájomnom pozdrave, svätenci trikrát obchádzali prestol a bozkávali jeho štyri rohy, následne si pokľakli položiac hlavu na prestol ľutinskej baziliky a vkladaním rúk metropolitu Jána prijali diakonát, ktorý je prvým stupňom kňazstva.

Za tento nezaslúžený dar poďakoval v samotnom závere slávnosti diakon Miroslav Chorendžák, ktorý prirovnal službu diakonátu k hviezdam, ktorých jas pochádza z odrazu od inej hviezdy. A práve tou zdrojovou jasnou hviezdou je Kristus, ktorého jas lásky, pokoja, obety a milosrdenstva chcú noví diakoni odrážať k ľuďom vo svojej novej službe.

Zdroj: Michal Pavlišinovič