Je o dva roky mladší odo mňa a do Prešova dnes prišiel zo svojej rodnej Bratislavy. Jedna z prvých jeho viet ktorú adresoval mne mi zneje doteraz v ušiach: "Bál som sa k Vám cestovať." Ak by mi to povedal pred rokom tak mi jednoznačne príde na um naša východniarska povaha, či dlhé alkoholické noci. Čo iné ako rodeného bratislavčana by ho mohlo na východe zaskočiť? Veď Slovensko je tak malé a aj Bratislava je už plná našich. Mal však na mysli našu pandemickú zamorenosť. Na jeho priamu výpoveď jeho psychického pocitu som hneď musel upokojujúco zareagovať. Ako? Nachádzali sme sa v centre mesta pred Šarišskou galériou a slniečko krásne svietilo na našu Hlavnú. Svojou pravačkou som ukázal na prechádzajúcich sa orúškovaných bytostiach prešovských a vravím: "My sme skoro stotisícové mesto a máme možno len dvesto nakazených.", snažil som sa ho hlavne upokojiť a bagatelizovať situáciu. Mal som ho radšej strašiť? Vlastním jedno malé lokálne médium, v ktorom razím svoju cestu. Mám si radšej naháňať sledovanosť bombastickými správami? No myslím si, že toto nie je úlohou lokálneho média a zároveň mi to nesedí. Tu si však musím spomenúť na situáciu, ktorá sa odohrala len pár desiatok minút pred tým. Pripravoval som reportáž na ktorej bola aj pani primátorka. Našla si pár minút aj na mňa a využil som to aj na popísanie situácie v akej sa nachádza naša/moja súkromná, no poväčšine braná ako mestská televízia. A tu je tá druhá veta, tentokrát od hlavy nášho mesta ktorá mi zneje v ušiach: "Akú má sledovanosť televízia TV7?"

Žijeme čudnú dobu.
Čo mám robiť, alebo lepšie povedané čo by ste robili Vy? Ísť cestou sledovanosti a poukazovať na zlé veci, na mŕtvych, na okradnutých a podobne? Či formou určenou pre takýto typ média a ukazovať to čo nie je vo veľkých médiách? Napríklad vernisáž v galérii, či normálnu investíciu mesta do jednej mestskej časti.

Buď len žijeme čudnú dobu, alebo je to práve doba keď sa musíme zmeniť. Len či to bude ako ja hovorím: "... pre dobro ľudstva.".