Zložitosť spôsobu čerpania finančných prostriedkov na rozvoj miest spôsobila, že v poslednom roku riadneho programového obdobia je vyčerpaná sotva tretina a štát už musel vrátiť Európskej komisii 38 mil. EUR. Pritom Európska komisia kvôli koronakríze uvoľnila ruky národným štátom v tom, čo sa bude financovať, a dokonca umožnila 100 %-né financovanie projektov. Snahou vlády, ako aj územnej samosprávy na všetkých úrovniach je preto zjednodušiť existujúce procesy a schvaľovanie. Takto bude možné využiť existujúce zdroje a pripraviť nový operačný program bez opakovania chýb, zhodli sa diskutujúci pokračujúcej konferencie Jarná ITAPA 2020.

Jarná ITAPA: Nový spôsob financovania komunálu - prebrať funkčné modely a dobrú prax z iných členských krajín EÚ

- V poslednom riadnom roku programového obdobia zostávajú stále nevyčerpané dve tretiny peňazí na projekty rozvoja miest a obcí
- Práve teraz sa treba čo najrýchlejšie začať zaoberať konkrétnymi návrhmi pre rozvoj vo všetkých oblastiach Slovenska
- Cestou je prevzatie overených modelov a dobrej praxe od susedných krajín a iných členských štátov EÚ
- Ak sa dobre nastavia princípy, môže sa efektívne vyčerpať nie 70 %, ale 100 % všetkých peňazí.

Druhý deň konferencie Jarná ITAPA sa týkal tém Financovania miest a regiónov, ako aj Miest budúcnosti. V poslednom riadnom roku programového obdobia zostávajú stále nevyčerpané dve tretiny peňazí na projekty rozvoja miest a obcí. Ak sa dobre nastavia princípy, môže sa efektívne vyčerpať nie 70 %, ale 100 % všetkých peňazí. Práve teraz sa treba čo najrýchlejšie začať zaoberať konkrétnymi návrhmi pre rozvoj vo všetkých oblastiach Slovenska. Cestou je prevzatie overených modelov a dobrej praxe od susedných krajín a iných členských štátov EÚ. Aké ďalšie zásadné vyhlásenia na pôde ITAPA padli.

Všetci diskutujúci poukázali na byrokraciu, zložitosť a slabú flexibilitu existujúcich mechanizmov. Pritom takéto podmienky nie sú vyžadované Európskou komisiou, čo potvrdil aj vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko. „Je to tzv. fenomén goldplatingu, keď k podmienkam a požiadavkám, ktoré nastavila EK, si národné štáty pridávajú svoje vlastné zložitosti a mechanizmy, ktoré nie sú nevyhnutné. To sa týka aj Slovenska. A práve z tohto dôvodu sa mnohé obce a mestá rozhodli vôbec nepodávať žiadosti, hoci by peniaze potrebovali a mali záujem. To je škoda,“ a dodal: „My ešte len diskutujeme o tom, kto bude rozhodovať a nedostali sme sa k tomu, čo bude obsahom rozhodovania.“

Aj organizačná štruktúra riadiacich a sprostredkovateľských orgánov, rozsah administratívnych kontrol a kontrol verejného obstarávania komplikuje zložitosť schvaľovacích mechanizmov. „Napríklad priemerná doba od podania žiadosti o NFP po podpísanie zmluvy je 680 dní, na cyklotrasu sme museli absolvovať 11 kontrol verejného obstarávania,“ konštatoval Jozef Viskupič, predseda Trnavského samosprávneho kraja.

Účastníci privítali zámer novej vlády, deklarovaný v jej programovom vyhlásení, že v budúcom období počíta už len s jedným Národným programom Slovenska a výrazným zredukovaním riadiacich orgánov na jeden SORO. Jeho podobu predstavil moderátor diskusie Milan Ftáčnik, predseda Slovenskej informatickej spoločnosti. V „Integrovaných územných stratégiách“ bude opäť spracovaný plán rozvoja každého kraja, teda popísané potreby jeho obyvateľov, no musí už obsahovať aj spôsob, ako budú naplnené a financované. Dobrá správa pre mestá a obce je, že okrem politického cieľa EÚ „Európa bližšie občanom“ a jeho zdrojov, môžu čerpať peniaze aj z ostatných štyroch politických cieľov: Inteligentnejšia Európa, Ekologickejšia Európa, Mobilnejšia Európa a Sociálna Európa.

Ladislav Miko však upozornil, že už teraz EK uvoľnila pravidlá pre súčasné operačné programy, umožnila flexibilitu v ich zameraní a odstránenie kofinancovania. Mestá a obce tak už teraz majú a budú mať obrovský priestor pre získanie mnohých zdrojov.

Všetko však brzdí nedoriešené nastavenie územných jednotiek a najmä zlaďovanie všetkých potrieb a priorít v rámci krajov. Do hry prichádza nový fenomén – strategicko-plánovacie regióny, čo sú jednotky o niečo väčšie ako mesto, ale menšie ako VÚC. Tieto by mali byť najvhodnejšie na plánovanie rozvojových projektov. Zatiaľ čo samosprávne kraje presadzujú silnejšiu pozíciu kraja vzhľadom na riešenie súvislostí, mestá a obce zdôrazňujú lepšiu znalosť potrieb svojich obyvateľov. „Treba si dobre nastaviť územné jednotky, základný stavebný prvok je mesto a obec, kde sa odohrávajú hlavné udalosti ľudí – ich život, bývanie, cestovanie do práce...“ vysvetľuje Miroslav Kollár, výkonný viceprezident Únie miest Slovenska. V niektorých krajoch je situácia komplikovaná najmä tým, že v minulosti boli ich hranice definované administratívne a nezodpovedajú prirodzenému fungovaniu obyvateľov. „Musíme sa venovať nielen svojim rozporom, ale najmä obsahu, teda čo bude predmetom rozvojových stratégií,“ vyzval Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska. „Je tu množstvo tém, ktoré sa zatiaľ nerozoberali, napríklad kybernetická bezpečnosť. Mali by sme diskutovať konkrétne, prebrať funkčné modely a dobrú prax z iných členských krajín.“ Aj na toto je možné získať peniaze z EK, ako poznamenal Ladislav Miko.

Žilinský samosprávny kraj, ktorý nemusí riešiť problém svojich prirodzených hraníc, sa už pustil do práce na svojej rozvojovej stratégii, aby tak potiahol a pomohol aj ostatným krajom. „Chceli sme odklon od dopytových projektov. To sa nám splnilo, avšak teraz je pred nami úloha skĺbiť potreby všetkých subjektov v regiónoch a nájsť zhodu v tom, čo potrebujeme. Tu musí nastúpiť partnerský princíp a zapojenie všetkých,“ uviedla Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja.

Zdroj: Itapa