Drahí bratia a sestry, v tomto milostivom čase veľkého pôstu vás všetkých srdečne pozdravujem a ponúkam niekoľko užitočných myšlienok.

„Myslím si, že každý z nás si plánoval čohosi sa vzdať a čosi obmedziť počas tohto času, ale nikto z nás nerátal, že Boh mal už svoj plán ako prežijeme tento čas a čoho všetkého sa vzdáme“ – napísal mi v esemeske jeden z mojich kňazov.
A pokračoval ďalej: „Drahý vladyka, nečakal som, že mi veriaci budú tak chýbať, spoločné modlitby, liturgie, pobožnosti, modlitby s otcami a všetko to pekné čo žijeme v našich farnostiach. Veľmi ma bolí srdce, keď vidím ľudí v chráme pri vystavenej Eucharistii ako plačú a je im ľúto, že ho nemôžu prijať. Verím, že určite uvažujete aj Vy ako to urobiť, ako dať ľuďom Ježiša v Eucharistii a nenechať ich v tom samých. Asi som už netrpezlivý a chcel by som pre ľudí urobiť niečo viac, ako len na pár hodín otvoriť chrám, aby sa v ňom mohli pomodliť pri vystavenej Eucharistii a na krátko ich aspoň povzbudiť.“ – toľko slová spomenutého kňaza.

Áno, veriacim v tieto dni najviac chýba účasť na svätých liturgiách a to, že nemôžu prijať Eucharistiu. Eucharistický pôst východná cirkev v pôstom období pozná, najmä počas aliturgických dní, kedy sa neslávi svätá liturgia.

To, že nám chýba Eucharistia je dobrý znak, lebo sme citliví na Pána Ježiša, ktorý je našou silou a naším duchovným pokrmom. Pán Ježiš vidí do srdca každého z nás, vie o našich túžbach i o našich potrebách, a preto máme byť v týchto dňoch možno viac iniciatívni a budovať s Ním osobný vzťah najmä cez čítanie Božieho slova a cez osobnú modlitbu, v ktorej Ježišovi vyjavíme naše obavy, i túžby nášho srdca.

Možno je to aj čas, v ktorom si máme prehodnotiť svoj vzťah k eucharistickému Kristovi, ktorého mnohí často prijímame, ale možno bez dôkladnej prípravy, možno automaticky a bez hlbokého poďakovania. Zamyslime sa nad tým všetkým. Jedno je isté, že aj táto situácia je pre nás Božím darom a milostivým časom.

V pôste sa zamýšľame nielen nad utrpením Pána Ježiša, ale aj sami nad sebou, nad svojím životom. Teraz sa zamýšľame aj nad trápením, ktoré postihlo celý svet a hľadáme riešenie tejto situácie. V prvom rade si uvedomujeme, akí sme zraniteľní a bezmocní proti neviditeľnému nepriateľovi.

Naša situácia veľmi úzko súvisí so situáciou Pána Ježiša na krížovej ceste. On svojím dobrovoľným utrpením bojoval za záchranu nášho večného života a my dnes bojujeme nedobrovoľne proti koronavírusu za záchranu nášho pozemského života.

Drahí bratia a sestry, Pán Ježiš zomrel z lásky k nám, aby sme my večne žili s Ním. Ide mu o náš život.

Nám teraz, pri tejto pandemii ide predovšetkým o pozemský život a snažíme si ho zachrániť, ale Pán nás vedie k zamysleniu sa nad našim večným životom, ktorý nám môže ukradnúť smrteľný hriech.

Iste všetci máme radi svoj život a snažíme si ho uchrániť na tomto svete pri dobrom zdraví čo najdlhšie. To je prirodzená snaha každého človeka. Ale zamyslime sa nad celým naším životom, tým pozemským, ale i tým večným.

Buďme bdelí a dodržujme všetky usmernenia na ochranu proti koronavírusu. Ale buďme ešte bdelejší a žime podľa Božích prikázaní, aby nad nami nezvíťazil duchovný nepriateľ, diabol.

Modlime sa, adorujme a ešte viac túžme po prijímaní eucharistického Krista. A keď zvíťazíme nad koronavírusom a budeme spoločne v našich chrámoch sláviť sväté liturgie a prijímať Krista v Eucharistii, naša viera a láska k Pánu Ježišovi bude zrelšia a úprimnejšia. Lebo je pravda, že mnohé skutočnosti oceníme až vtedy, keď o nich prídeme, keď ich stratíme.

Nebojme sa, Pán Ježiš nás neopustil, aj keď dlhší čas budeme bez svätého prijímania. On je stále s nami a ponúka sa nám každý deň cez svoje slovo. Prijímajme ho a sýťme sa ním. Veď je rok Božieho slova.

Zo srdca všetkým udeľujem archijerejské požehnanie .

Požehnanie Pánovo, nech je na vás s jeho milosťou a láskou teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita