Záhrada umenia je skrytý prírodný poklad v samotnom srdci Prešova. Dlhé roky zívala prázdnotou, no postupne sa do nej vracia život. Mesto Prešov pripravuje jej kompletnú obnovu a revitalizáciu.
Mesto Prešov aktuálne pripravuje kompletnú obnovu a revitalizáciu zelenej plochy v Záhrade umenia a na Kmeťovom stromoradí s celkovou rozlohou 1,3 hektára. V spolupráci s architektonickým ateliérom Zerozero je cieľom radnice vytvoriť na tomto mieste krásnu, zelenú a multifunkčnú oddychovú zónu, ktorá bude slúžiť nielen na relax, ale aj na organizovanie rôznych kultúrnych podujatí. Revitalizácia počíta s výsadbou 55 pagaštanov konských, ktoré budú 2 – 3x väčšie ako súčasné jedince a budú chránené proti mechanickému poškodeniu. Súčasťou projektu je aj plocha mestského opevnenia, ktorá je pamiatkovou rezerváciou. Cieľom mesta je obnoviť sadovnícke úpravy pochádzajúce z 19. storočia s maximálnym ohľadom na pôvodnú kompozíciu zelene.

Medzi hradobný a parkánový múr v Záhrade umenia sa v šírke 1,5 metra vysadí pestrofarebný lem z trvaliek, nízkych kríkov a okrasných tráv v dvoch výškových úrovniach. Zostatok plochy vyplní mačinový trávnik. Okrem toho sa pri Gymnáziu Konštantínova 2 a v uzávere Záhrady umenia vysadí bariéra z popínavých drevín. Výsadba je navrhnutá tak, aby v jednotlivých kompozíciách podporila rytmus, kontrast a hru svetla a tieňa. Vysadzovať sa budú bežné dreviny doplnené o botanicky, dekoratívne či farebne zaujímavé exempláre. Trávnik bude založený z predpestovaných trávnych kobercov mačín s výnimkou trávnika s lúčnymi kvetinami, pričom sa plne rešpektuje jeho súčasná rozloha.

Odstránia poškodené a choré dreviny
Mesto Prešov má k dispozícii dendrologický posudok a podrobnú inventarizáciu drevín z roku 2019, ktorá bola zrealizovaná s cieľom posúdiť zdravotno-biologický stav a kompozičnú vhodnosť jednotlivých drevín. Podľa výsledkov inventarizácie vykazuje až 71 drevín poškodenie, prípadne ohrozuje národnú kultúrnu pamiatku - hradobný múr.
Revitalizácia Záhrady umenia a stromoradia preto zahŕňa aj návrh výrubu 71 drevín, ktoré ohrozujú desiatky zdravých stromov a v prípade nepriaznivého počasia a silného vetra môžu predstavovať priame nebezpečenstvo pre ľudí. Konkrétne ide o malé náletové dreviny zakorenené v mestskom hradobnom múre, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Ďalej ide o takzvané výmladky vyrastajúce z pňov stromov. Ďalšou skupinou sú mladé pagaštany, ktoré sú v súčasnosti polámané alebo mechanicky poškodené a infikované hnilobou, v dôsledku čoho už nie je možné, aby v budúcnosti vyrástli do rozmerov dospelých stromov. V návrhu sa tiež počíta s výrubom niekoľkých mladších líp, ktoré sú napadnuté inváznym parazitom – ploštičkou lipovou a 4 pagaštanov konských z pôvodnej výsadby s dutinami v kmeňoch, ktoré spôsobujú celkové oslabenie a vysychanie stromov. Spolu by tak išlo o výrub 23 stromov s obvodom kmeňa nad 40 cm. V ostatných prípadoch ide väčšinou o dreviny s nulovou alebo veľmi nízkou spoločenskou hodnotou, teda nie o dospelé, zdravé stromy. Namiesto nich sa vysadí 55 kusov nových 5 metrových zdravých pagaštanov s obvodom 20 – 25 cm a jedna nová lipa.
V Záhrade umenia a na stromoradí sa nachádza 186 stromov a kríkov

V súčasnosti na stromoradí rastie 160 drevín, z ktorých je 84 líp, 54 pagaštanov, 5 javorov a ďalšie menšie dreviny a kroviny. Vekovo sú tu zastúpené prvky pôvodnej aleje z polovice 19. storočia, výsadby z medzivojnového obdobia, nálety z čias socializmu, ako aj výsadby z roku 2008. Prevahu na stromoradí majú stále staršie stromy. Tieto sú väčšinou poškodené hlbokou redukciou alebo až dekapitáciou a trpia dutinami a následnými hnilobami. Staršie stromy majú často vytvorené sekundárne koruny. Naopak, mladé stromy pochádzajúce z výsadieb roku 2008, sú buď zlomené, alebo mechanicky poškodené. Na mladších lipách je viditeľný škodca zo severnej Afriky - ploštička lipová. Tento cicavý hmyz sa v jesenných mesiacoch sťahuje do hniezd primárne z južnej strany pod konármi a spôsobuje poškodzovanie listov.

V Záhrade umenia sa nachádzajú zvyšky mestského opevnenia na juhovýchodnej strane mesta, ktoré tvoria najucelenejšie zachovaný prvok fortifikácie. Počas 19. storočia sa v zníženom teréne nachádzal park. Až v prvej polovici 20. storočia sa tu postupne vytvárali solitérne stavby. Tie boli v druhej polovici 20. storočia asanované. Priekopa je teraz voľná ako otvorená galéria. V ďalšom pokračovaní je areál priekopy neudržiavaný. V súčasnosti rastie v hlavnej časti záhrady 26 drevín. Väčšinou ide o náletové dreviny, vrátane 10 javorov. Okrem toho sa tam nachádzajú lipy, brezy, brečtan a ďalšie náletové kroviny.
Okrem toho sa tu nachádza nádherný exemplár Ginkgo biloba, ktorý je botanickým šperkom v systéme zelene mesta. Je to zástupca rastlinného rodu, ktorý biologicky nepatrí ani medzi ihličnaté, ani medzi listnaté dreviny, ale považuje sa za dôkaz ich vývojového prepojenia. Do hradobnej priekopy v Prešove sa zástupca tohto druhu dostal v medzivojnovom období 20. storočia a jeho symetrická koruna s priebežným, v hornej časti rozdvojeným kmeňom, dodnes dominuje centrálnemu priestoru. Iný zástupca tohto rodu a v takom veku sa na území mesta nenachádza.

Opustená Záhrada umenia zažíva v posledných rokoch znovuzrodenie. Galéria v Caraffovej väznici tu pravidelne organizuje výstavu súťaže Rozprávočka moja naj a minulý rok tu Prešovčanom spestril leto aj nový hudobný festival Hudba v meste. Tradičným a žiadaným podujatím v Záhrade umenia je aj letné putovné kino Bažant Kinematograf. V období Veľkej noci sa tu stretávajú tisícky veriacich na živej krížovej ceste.

Predchodcom stromoradia bola stará cesta, ktorou sa hradbami uzavreté stredoveké mesto obchádzalo z východnej strany. Tá dostala vo vtedajšom regulačnom pláne dôležité postavenie. Stala sa promenádnou ulicou, o čom svedčí jej vtedajší názov Sétatér, resp. neskorší Komenského stromoradie. Promenáda spájala Námestie Legionárov (Szent László tér) s Horným Huštákom a umožnila návštevníkom v tieni stromov prejsť z jedného konca námestia na druhý a vyhnúť sa zaprášenej Hlavnej ulici. Do tohto obdobia je datovaná aj výsadba stromovej aleje z pagaštana doplnenej o exempláre líp. Zároveň sa tu v prvej polovici 19. storočia nachádzali tri veľké parky s menšími záhradnými vilkami, na ktoré nadväzovali na južnej strane ďalšie záhrady. Až na prelome 19. a 20. storočia na tejto voľnej ploche začali vznikať školské budovy.

Zdroj: Mesto Prešov