S jedným z posledných pamätníkov likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorý zomrel 4. decembra 2019, sa prišlo rozlúčiť 11 biskupov, takmer dve stovky kňazov a veľké množstvo veriacich.

Úvodnú modlitbu panychídy sa pomodlil vladyka Ladislav Hučko, exarcha Apoštolského exarchátu gréckokatolíckej cirkvi v Českej republike, ktorého súčasťou kléru bol aj nebohý vladyka Ján Eugen. Rozsiahly nekrológ zachytávajúci dôležité okamihy života vladyku Jána Eugena prečítal Mons. Ľubomír Petrík, protosynkel Prešovskej archieparchie a zároveň autor knihy rozhovorov s vladykom Jánom Eugenom, ktorá vyšla v júni tohto roka pod názvom V nádeji vzkriesenia.

Zádušnej svätej liturgii predsedal vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita, spolu s ním koncelebroval aj vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup a sekretár Kongregácie pre východné cirkvi, ktorému pred viac ako 32 rokmi na primičnej svätej liturgii kázal práve zosnulý vladyka Ján Eugen Kočiš. Prítomní boli aj hajdúdorožský arcibiskup metropolita Fülöp Kocsis, rímskokatolícky arcibiskup metropolita Bernard Bober z Košíc a ďalší biskupi oboch katolíckych obradov.

Arcibiskup Ján Babjak vo svojej homílii poukázal na silu Božieho Slova, ktoré ma silu večného života. A táto sila, ktorej pôvodcom je víťaz nad smrťou Ježiš Kristus, chce spasiť každého človeka. A pokračoval aj citátom z knihy V nádeji vzkriesenia, kde nebohý vladyka Ján Eugen vraví: „Iba s Kristom sa dá zvíťaziť. Všetka činnosť, všetko, čo som robil, všetko, čo sa dialo v mojom živote, bolo v nádeji vzkriesenia. Všetko spočívalo v tom, že príde moment, keď Kristus ukáže svoju moc a lásku. Ja som v čase, keď sme boli zakázaní, na vlastné uši počul: „Gréckokatolíci tu budú vtedy, keď potečie voda hore potokom.“ A voda tak netečie, a my sme tu! V duchu toho som žil svoj život. Nech je to povzbudením v rôznych situáciách aj pre vás a pre každého, kto verí, že Ježiš Kristus je mocnejší ako všetko zlo.“
Ďalej poukázal na veľkosť eucharistickej obety v živote vladyku Jána Eugena Kočiša, ktorý hoci bol v PTP prápore, denne sa mu podarilo sláviť svätú liturgiu, ako aj vtedy keď pracoval v uhoľnej bani a túto nekrvavú obetu sprítomnil aj v hĺbke 506 metrov pod zemou.

Homíliu zakončil vladyka Ján slovami vďaky: „Verím, že naša cirkev ma v nebi ďalšieho orodovníka, lebo krížov a protivenstiev má stále veľa, lebo diabol nespí. A príhovor vyznávača a verného biskupa u Pána Boha veľmi zaváži. Ďakujem ti otec biskup Ján Eugen Kočiš za tvoje svedectvo, za vernosť Cirkvi, za to, že si svoju Gréckokatolícku cirkev stále miloval a do konca si sa zaujímal o jej život.“

Po svätej liturgii nasledovali pohrebné obrady, ktorým dominuje sedem modlitieb, ktoré sa modlili jednotliví biskupi, lúčiac sa tak so svojím spolubratom v službe. Záverečnú ôsmu modlitbu predniesol arcibiskup metropolita Ján Babjak a pri trojnásobnom zvolaní Alleluja, vylial olivový olej v znamení kríža na hlavu nebohého biskupa.

Na konci sa prihovoril vladyka Ladislav Hučko, ktorý poďakoval arcibiskupovi Jánovi Babjakovi za to, že sa ujal vladyku Jána Eugena počas jeho emeritúry, ktorý tak mohol svoju starobu prežívať tam odkiaľ vyšiel a kde dlho pôsobil. Zdôraznil, že vladyka Ján Eugen bol mužom modlitby, ktorý sa neprestajne modlil. Po ňom sa prihovoril Peter Sandtner, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska, ktorý  zaspomínal na spoločné stretnutia s vladykom Jánom Eugenom, zdôraznil jeho vernosť Svätému Otcovi v pohnutých časoch, či obetavosť, ktorá sa výrazne prejavila pri súdnom procese, kedy si vladyka Ján Eugen žiadal radšej vyšší trest, len aby uchránil od trestu gazdov, u ktorých sa ukrýval, skôr než bol zatknutý.

Zo všetkých zaslaných kondolencií boli ešte prečítané písomné kondolencie prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej, vladyku Milana Lacha, eparchu z Parmy (USA) a vladyku Rastislava, pravoslávneho arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska.

Telesné ostatky vladyku Jána Eugena Kočiša boli uložené v krypte pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa.

Mons. Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup Apoštolského exarchátu gréckokatolíckej cirkvi v Českej republike a titulárny abrittský biskup, sa narodil 25. júna 1926 v Pozdišovciach. Ako bohoslovec v kňazskom seminári v Prešove zažil v roku 1950 jeho zrušenie i zákaz Gréckokatolíckej cirkvi, ktorej zostal vždy verný. Komunistickým režimom označený za politicky nespoľahlivého, bol zaradený do PTP práporov v Čechách. 1. januára 1951, posledný deň prvej dovolenky z PTP, bol
tajne, na základe skoršieho súhlasu biskupa bl. Pavla Petra Gojdiča OSBM, biskupom
Róbertom Pobožným vysvätený za kňaza. Bol osemkrát súdený a nakoniec
odsúdený na štyri roky väzenia, stratu občianskych práv a k tomu zákaz pobytu v Prešovskom
a Košickom kraji na päť rokov. 3. decembra 1967 ako štyridsaťjedenročný tajne prijal biskupské svätenie v Brne z rúk tajného biskupa Felixa Davídka. Vo vatikánskej
ročenke Annuario Pontificio má uvádzaný práve tento dátum biskupskej konsekrácie. Hovoril
však, že ak by to malo byť raz zverejnené, bez podmienečného svätenia by ani biskupskú
službu neprijal. 24. apríla 2004 ho pápež sv. Ján Pavol II. vymenoval za abrittského titulárneho
biskupa a pomocného biskupa v Pražskom apoštolskom exarcháte. 15. mája 2004 prijal
verejne v Katedrále sv. Klementa v Prahe biskupské svätenie sub conditione (s podmienkou),
keďže prvá vysviacka bola neverejná v podzemnej cirkvi.  Jeho biskupským heslom bolo zvolanie: „Můj Ježíši, Milosrdenství!“ Zomrel zaopatrený sviatosťami 4. decembra 2019, v nedožitom
94. roku života, v 69. roku kňazstva a v začatom 53. roku od tajnej, resp. v 16. roku od verejnej biskupskej vysviacky. Vladyka Ján Eugen Kočiš bol v čase úmrtia druhým najstarším biskupom spomedzi hierarchov byzantskej tradície.

Zdroj: Michal Pavlišinovič, Autor fotiek: Mária Žarnayová