Prešovský samosprávny kraj už po deviaty raz odovzdal najvyššie krajské ocenenia v sociálnych službách – Krídla túžby. Ceny za rok 2019 si prevzali traja laureáti v rámci galaprogramu na veľkej scéne Divadla Jonáša Záborského. Jeho súčasťou bol už tradične koncert bez bariér. O ocenených v troch kategóriách rozhodli na základe nominácií členovia Komisie sociálnych vecí a rodiny pri Zastupiteľstve Prešovského samosprávneho kraja. Ceny za rok 2019 si z rúk predsedu PSK Milana Majerského prevzali traja laureáti. V kategórii poskytovateľ sociálnych služieb spomedzi štyroch nominácií získal Krídla túžby Domov pre seniorov v Starej Ľubovni. Zariadenie počas posledných rokov pod vedením riaditeľa Petra Muchu prešlo viacerými pozitívnymi zmenami, ktoré prispeli k skvalitneniu sociálnych služieb. Nepretržitá starostlivosť, kvalifikovaný personál a rodinné prostredie vytvárajú z tohto zariadenia skutočný domov pre ľudí prevažne seniorského veku odkázaných na pomoc iných.

V kategórii zamestnanec u poskytovateľa sociálnych služieb si krajské ocenenie spomedzi trinástich nominovaných prevzala Zuzana Oravcová. Zdravotná sestra z Centra sociálnych služieb Zátišie v Snine si uznanie vyslúžila za empatický, vysoko odborný a ľudský prístup ku klientom i za dlhoročnú obetavú prácu v zariadení, ktorom pracuje vyše 30 rokov. Osobitne si navrhovatelia ceny všimli zásluhy pri záchrane života dvoch prijímateľov, ktorým poskytla prvú pomoc.

V kategórii prijímateľ sociálnych služieb  komisia rozhodovala medzi piatimi návrhmi. Cena bola udelená Antonovi Michalíkovi z Gréckokatolíckej charity Prešov.  Verejnosť ho pozná ako aktívneho distribútora mesačníka Cesta, ale po mnohých osobných skúsenostiach najmä ako vytrvalého bojovníka proti závislosti na  alkohole. „Tóno“ sa stal známym aj vďaka niekoľkoročným pochodom po Slovensku, kde sa stretával s predstaviteľmi samospráv, chodil po školách a svojim vlastným príkladom šíril osvetu zdravého spôsobu života a myslenia.  

„Krídla túžby sú morálnym ocenením zariadení sociálnych služieb, no predovšetkým ľudí, ktorí pracujú s tými najzraniteľnejšími – s hendikepovanými, ľuďmi v núdzi, seniormi. Je to prejav uznania tejto náročnej profesii, kde viac ako kdekoľvek inde cítiť srdce a oddanosť povolaniu. Napokon si všímame aj klientov, ktorí sú veľkým prínosom a  inšpiráciou pre ostatných. Opäť sme svedkami neuveriteľných ľudských príbehov statočnosti, boja s nepriazňou osudu a  odhodlania byť užitočným pre druhých, pre svoju komunitu, pre spoločnosť,“ povedal na odovzdávaní cien predseda PSK Milan Majerský.  

V aktuálnom 9. ročníku podujatia bola osobitná pozornosť kraja venovaná navyše dvom prijímateľkám sociálnych služieb. Konkrétne Márii Šotkovej z Domova sv. Dominika v Petrovanoch, ktorá sa dožíva v tomto roku významného životného jubilea – 100 rokov a Emílii Fabiánovej z CSS Domov pod Tatrami v Batizovciach, ktorá sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach svetových špeciálnych olympiád v stolnom tenise.  
Slávnostné odovzdávanie najvyšších krajských ocenení v sociálnych službách bolo aj tento rok  spojené s koncertom bez bariér. V galaprograme sa predstavili klienti zariadení sociálnych služieb z verejného i neverejného sektora z Kežmarku, Levoče, Vranova nad Topľou, Svidníka a Spišského Podhradia.  Už tradične išlo o vybrané vystúpenia z regionálnych koncertov, ktoré sa uskutočnili v letných mesiacoch v Tovarnom a Sabinove. Podujatie Krídla túžby nadväzuje na tradíciu prehliadky Deň bez bariér, ktorého sedem ročníkov pripravila krajská samospráva v rokoch 2003 až 2009. Udeľovanie ocenení je pridanou hodnotou pre zariadenia, pre zamestnancov i prijímateľov, ktorí svojimi výnimočnými úspechmi, kvalitou služieb a prístupom k práci môžu byť príkladom dobrej praxe a motiváciou pre ostatných. Takúto symboliku nesie v sebe aj samotná cena, ide o keramickú plastiku s motívom okrídlenej barly v žltom srdci.

POSKYTOVATEĽ  sociálnych služieb
Domov pre seniorov v Starej Ľubovni. Pod vedením súčasného riaditeľa Petra Muchu prešlo zariadenie mnohými pozitívnymi zmenami. Od druhu poskytovania sociálnej služby, zmeny kapacity zariadenia, cez zmeny v organizačnej štruktúre až po vytvorenie piatich samostatných skupín, kde v každej je prijímateľom poskytovaná sociálna služba nemennou skupinou zamestnancov. Chod zariadenia je prispôsobený rytmu starších ľudí, kde im je poskytnuté pohodlie, súkromie, bohatý spoločenský program, útulné prostredie a nepretržitá starostlivosť. Rozdelenie do skupín neocenili len prijímatelia, ale i ich príbuzní, pretože poskytovanie sociálnej služby tak nabralo rodinný charakter. Nemálo času a energie sa v tomto zariadení venuje aj vzdelávaniu zamestnancov s dôrazom získať vyššiu odbornosť a kvalifikovanosť. Je vidieť, že zamestnanci pri svojej každodennej práci nezabúdajú na to, čo je v starobe dôležité - byť súčasťou spoločenského života, zažívať krásne okamihy a pritom mať istotu, že im bude poskytnutá tá najlepšia starostlivosť.

ZAMESTNANEC  u poskytovateľa sociálnych služieb
Zuzana Oravcová z Centra sociálnych služieb Zátišie v Snine. Do zariadenia nastúpila v roku 1987 na pracovnú pozíciu zdravotnej sestry, na ktorej pracovala aj v trojzmennej prevádzke, na všetkých oddeleniach domova sociálnych služieb. Výnimočná je svojou schopnosťou motivovať prijímateľov k
rôznym voľnočasovým a pracovným aktivitám ako aj empatickým, vysokoodborným a ľudským prístupom. Jej osobná angažovanosť v starostlivosti o zdravie a kvalitu života prijímateľov, o ktorých sa stará, často aj nad rámec svojich povinností, jej obdivuhodnosť sa prejavila napr. aj v tom, že zachránila životy dvoch
prijímateľov, ktorým poskytovala prvú pomoc do príchodu záchrannej zdravotnej služby.

PRIJÍMATEĽ  sociálnych služieb
Anton Michalík z Gréckokatolíckej charity Prešov. Mnohí ho poznajú ako chodca Tóna, bojovníka za abstinenciu, človeka, ktorý si kvôli alkoholu prežil strastiplný život a teraz chce byť príkladom pre tých, ktorý čelia podobnej závislosti. V Prešove je známy aj ako distribútor mesačníka Cesta. Anton vyrastal v nezdravom rodinnom prostredí, otec bol alkoholik, zomrel, keď mal Tóno 12 rokov a matka bola krčmárka. Kvôli alkoholu mu stroskotalo manželstvo, stratil svoju rodinu a stal sa bezdomovcom. Zlom nastal v roku 2005, kedy došlo k zmene v jeho myslení a nazeraní na život, s čím mu pomohla silná viera v Boha a pomoc Gréckokatolíckej charity v Prešove. V útulku Archa sa spoznal so súčasnou manželkou Betkou, s ktorou aktuálne žije v sociálnom byte v Prešove. Tóno sa stal známym aj vďaka niekoľkoročným pochodom Slovenskom, kedy sa stretával s predstaviteľmi samospráv, starostami a primátormi, chodil po školách a šíril osvetu abstinentského spôsobu života, a to nie kvôli sláve, ale preto, že chcel prekonať sám seba a ukázať ľuďom s podobným osudom, že žiť bez alkoholu sa dá. Dnes je Anton Michalík stále aktívnym distributérom časopisu Cesta, vďaka ktorému si privyrába na živobytie.


Zdroj: Daša Jeleňová, hovorkyňa PSK