Táto úžasná príležitosť na noc, keď sa možno splnia naše želania, nám teraz ponúka meteorický roj Perzeidy, ktorý dosiahne svoj vrchol 12. a 13. augusta. Počas tejto doby budeme mať možnosť pozorovať niekoľko desiatok meteorov za hodinu. Pri sledovaní však vyberme miesto, ktoré je dostatočne ďaleko od umelého svetla, aby sme sa vyhli svetelnému znečisteniu. Týmto spôsobom sa nám odhalí temná obloha zdobená striebristou Mliečnou dráhou, ktorá sa bude tiahnuť vysoko nad obzorom, a občas budeme môcť sledovať aj "padajúce hviezdy". Podmienky na pozorovanie sú tento rok veľmi priaznivé, keďže Mesiac sa nachádza krátko pred novom, čo znamená, že jeho svetelný jas nebude narušovať pozorovanie. Jeho úzky kosáčik sa objaví až skoro ráno nízko nad obzorom. Podobne ideálne podmienky pre pozorovanie Perzeíd sa opäť vrátia až v roku 2026.

Perzeidy sú jedným z významných meteorických rojov a sú aktívne od 17. júla do 24. augusta, pričom vrchol ich aktivity nastáva každoročne okolo 12. augusta. Prvé pozorovania tohto javu pochádzajú z Číny, Kórey a Japonska už z roku 36 nášho letopočtu. Taliansky astronóm Giovanni Virginio Schiaparelli neskôr objavil súvis medzi týmito meteorickými jevami a periodickou kometou 109P/Swift-Tuttle, ktorú objavil v roku 1862. Týmto objavením sa potvrdilo, že kométy sú zdrojom týchto meteorických rojov. Meteory v prípade Perzeíd predstavujú pozostatky z postupného rozpadu kométy, ktoré zostávajú na jej orbite. Kométa má obežnú dobu 133 rokov a najviac meteoroidov sa nachádza v jej blízkosti. Kométa bola Slnku najbližšie 12. decembra 1992, čo spôsobilo, že v rokoch 1991 a 1992 bolo pozorovaných viac ako 400 meteorov za hodinu.

Meteor je vlastne zánik malého telesa medziplanetárnej hmoty v zemskej atmosfére vo výške približne 100 km. Rýchlosť meteorov počas Perzeíd dosahuje 59 kilometrov za sekundu.

Meteory budú viditeľné na celej oblohe, avšak zdá sa, že vychádzajú z bodu, ktorý sa nazýva radiant, situovaného v severnej časti súhvezdia Perzeus. V večerných hodinách bude tento bod nad severovýchodným obzorom a v neskorých nočných hodinách sa bude nachádzať vysoko nad obzorom. Tieto meteorické zjavy doplní pohľad na pôsobivú Mliečnu dráhu a aj planéty Saturn a jasného Jupitera.

Prečo sa teda tieto meteory označujú ako "Slzy svätého Vavrinca"?

Svätý Vavrinec (po latinsky Laurentius) bol jedným zo siedmich diakonov, ktorí utrpeli mučenícku smrť počas vlády rímskeho cisára Valeriána. Vavrinec bol povinný odovzdať cisárovi poklady Cirkvi, no namiesto toho ich daroval chudobným. Toto jeho konanie nahnevalo cisára, a tak bol podrobený mučeniu a následného upáleniu na žeravom uhlí v Ríme 10. augusta 258. Niekolko nocí po jeho mučení a smrti sa na oblohe zjavilo množstvo "padajúcich hviezd", ktoré sa nazývajú Slzy svätého Vavrinca.