Rozhovory s vladykom Jánom Eugenom Kočišom o (ne)obyčajnom živote“, ktorej autorom je protosynkel (generálny vikár) Prešovskej archieparchie Mons. Ľubomír Petrík. Vladyka Kočiš (93), ktorý je 68 rokov kňazom a 51 rokov biskupom, hovorí: „Iba s Kristom sa dá víťaziť. Všetka činnosť, všetko, čo som robil, všetko, čo sa dialo v mojom živote, bolo v nádeji vzkriesenia. Všetko spočívalo v tom, že príde moment, keď Kristus ukáže svoju moc a lásku.“    

    Hlavným slúžiacim ďakovnej svätej liturgie pri príležitosti jubilea 93 rokov života emeritného pomocného biskupa Pražského apoštolského exarchátu Mons. Jána Eugena Kočiša a prezentácie knihy rozhovorov s ním bol v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove prešovský arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak SJ a kazateľom bol pražský apoštolský exarcha Mons. Ladislav Hučko.

    V kázni hovoril o Gréckokatolíckej cirkvi, ktorá zažila prenasledovanie, že Boh s ňou má svoj plán. O vladykovi Jánovi Eugenovi Kočišovi povedal, že uňho bolo vždy zrejmé, že kládol dôraz na to, čo je podstatné. Príliš nešpekuloval, jeho smer bol vždy jasný, bolo to, a stále je, plnenie Božej vôle. Na konci svätej liturgie v mene všetkých vladykovi Kočišovi k 93. narodeninám zablahoželal otec Ľubomír Petrík. Na Arcibiskupskom úrade sa potom uskutočnila prezentácia knihy rozhovorov s vladykom Jánom Eugenom Kočišom o (ne)obyčajnom živote „V nádeji vzkriesenia“.

Ako prvý sa prihovoril vladyka Ján Babjak SJ, ktorý vyzdvihol skutočnosť, že vyšla táto kniha a poďakoval za toto spoločné dielo vladykovi Kočišovi i otcovi Petríkovi a vyjadril presvedčenie, že kniha bude čítaná a predávaná. Zároveň poďakoval otcovi biskupovi za jeho životné svedectvo. Podobne aj vladyka Ladislav Hučko vyjadril radosť z vydania knihy a ocenil pôsobenie vladyku Kočiša v Prahe i jeho aktívnu účasť pri začiatkoch existencie najprv Gréckokatolíckeho biskupského vikariátu a neskôr novozriadeného Apoštolského exarchátu v Prahe. Vladyka Ján Eugen Kočiš poďakoval za vydanie knihy a povedal niekoľko spomienok zo svojho života, ktoré sa v nej nachádzajú.

Otec Ľubomír Petrík poďakoval na prvom mieste Bohu a následne niekoľkým konkrétnym ľuďom. Predovšetkým vladykovi Babjakovi za to, že bol iniciátorom myšlienky napísať a vydať takúto knihu a že vôbec mohla vyjsť, vladykovi Kočišovi za jeho rozprávanie, ale aj za jeho svedectvo viery a lásky k Bohu a ku Gréckokatolíckej cirkvi, otcovi Jurajovi Gradošovi za zalomenie knihy a jej grafickú úpravu, Adriane Matoľákovej za jazykovú korektúru, otcovi Jaroslavovi Maxmiliánovi Kašparů za jazykovú korektúru českých textov, Vydavateľstvu Michala Vaška v Prešove za tlač knihy, ako aj viacerým ďalším. Okrem iného vo svojom príhovore uviedol: „Dnes je sviatok Božského srdca – Najsvätejšieho Srdca Ježišovho – alebo vo východnej formulácii – Ježiša Krista, Milujúceho ľudí. Tento deň je veľmi vhodný k tejto prezentácii. Veď vladyka Ján Eugen Kočiš má v svojom biskupskom erbe Božské Srdce Ježiša Krista a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, o ktorých v knihe hovorí, že ich pravá úcta je bezpečná cesta spásy. V erbe je aj Ježiš Milujúci ľudí, pretože medzi oboma srdcami je cesta, ktorou je Pán Ježiš. Preto je biskupským mottom otca biskupa stále aktuálne zvolanie Můj, Ježíši, Milosrdenství!“

Prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak Sj následne novú knižnú publikáciu slávnostne požehnal. V závere prezentácie došiel z Ríma aj sekretár Kongregácie pre východné cirkvi arcibiskup Mons. Cyril Vasiľ SJ, ktorý pozdravil jubilanta, s ktorým sa pozná od svojho detstva. Vladyka Ján Eugen Kočiš a otec vladyku Cyrila Vasiľa SJ, už nebohý gréckokatolícky kňaz Michal Vasiľ st., boli totiž spolužiakmi a osobnými priateľmi. Hrou na husle večer obohatil Daniel Dzurovčin ml. a ľudovým spevom Renáta Ondziková ml. a Anežka Petríková s hudobným doprovodom Renáty Ondzikovej st. z detského folklórneho súboru Dúbravienka.  

Kniha má 309 číslovaných strán, 13 kapitol, čiernobiele fotografie priamo v texte, dva farebné fotografické hárky a menný register. Jej vydavateľom je Petra n. o. v Prešove. Má pevnú viazanú väzbu. Záujemcovia si ju budú môcť zakúpiť napr. v predajni Petra v Prešove.

    Mons. Ján Eugen Kočiš sa narodil 25. júna 1926 v Pozdišovciach. Ako bohoslovec v kňazskom seminári v Prešove zažil jeho zrušenie i zákaz Gréckokatolíckej cirkvi, ktorej zostal vždy verný. Dostal povolávací rozkaz do PTP v Čechách. Večer, 1. januára 1951, posledný deň prvej dovolenky z PTP, bol tajne, na základe skoršieho súhlasu biskupa P. P. Gojdiča OSBM, vysvätený za kňaza v Rožňave biskupom Róbertom Pobožným. Do civilu bol prepustený 31. decembra 1953. Zamestnal sa v pekárni vo Vranove nad Topľou. Pred uväznením sa skrýval na rôznych miestach. Od leta 1955 do februára 1958 sa mu podarilo ukrývať u dobrých ľudí, ale napr. aj v kukuričnom poli či v stodole a kňazsky poslúžiť mnohým veriacim. Chytili ho 7. februára 1958 v Dúbravke. Bol niekoľkokrát súdený a nakoniec odsúdený na štyri roky väzenia, stratu občianskych práv a zákaz pobytu v Prešovskom a Košickom kraji na päť rokov. Po prepustení z väzenia, na základe amnestie po dvoch rokoch, nastúpil v roku 1960 do zamestnania v závode Plynostav v Pardubiciach, kde pracoval až do 30. apríla 1968. Vo voľných dňoch cestoval na Slovensko, kde vypomáhal v mnohých farnostiach. 3. decembra 1967 ako štyridsaťjedenročný neverejne prijal biskupské svätenie v Brne z rúk tajného biskupa Felixa Davídka. V roku 1968 bol tri mesiace – máj, jún a júl – osobným sekretárom internovaného bl. biskupa Vasiľa Hopka v Oseku. Tak bol veľmi blízko pri obnove Gréckokatolíckej cirkvi. Následne necelý rok pôsobil vo farnosti Klenov. Ďalších dvadsaťjeden rokov bol ceremoniárom a aktuárom na Gréckokatolíckom ordinariáte v Prešove. Ani po opakovaných žiadostiach nedostal štátny súhlas na vymenovanie za riaditeľa biskupskej kancelárie. Vypomáhal vo farnostiach celej Prešovskej eparchie. V rokoch 1990 – 1993 bol správcom farnosti Ďurďoš. Po zriadení Biskupského vikariátu v Prahe v roku 1993 sa stal jeho riaditeľom a v roku 1996 generálnym vikárom novozriadeného Pražského apoštolského exarchátu. 24. apríla 2004 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za abrittského titulárneho biskupa a pomocného biskupa v Pražskom apoštolskom exarcháte. 15. mája 2004 prijal verejne v Katedrále sv. Klementa v Prahe biskupské svätenie, pre istotu sub conditione (pod/s podmienkou), keďže prvá vysviacka bola neverejná v podzemnej cirkvi. Od roku 2006 je emeritným biskupom. V septembri 2010 sa vrátil na zaslúžený odpočinok do svojej pôvodnej Prešovskej archieparchie a začal bývať v arcibiskupskej rezidencii. Od roku 2012 žije v Dome sv. Kozmu a Damiána v Prešove.

Zdroj: Informačné stredisko Prešovskej archieparchie