Korene Dezidera Millyho siahajú na východné Slovensko do obce Kyjov pri Sabinove. Narodil sa 7. augusta 1906. „Rodinné zázemie významne formovalo Millyho záujmy od útlej mladosti. Pestovalo v ňom vzťah k histórii, literatúre a kultúre svojho ľudu, rovnako ako lásku k prírode a rodnému kraju... V jednom rozhovore povedal: „Rodný kraj, to sú zážitky z detstva, tá nesmierna mozaika citov, ktoré sa vám vrývali do srdca, do pamäti, to sú prechádzky s otcom po tej nádhernej prírode na rozhraní Spiša a Šariša. Otec bol veľkým milovníkom prírody, učil ma milovať všetko, čo dvíhalo hlavu k slnku. Bolo to nádherné“ (Ilečková, 1987, s. 9). Tento vrúcny vzťah Dezidera Millyho k prírode sa pretavil aj do jeho celoživotnej tvorby. Vďaka cestám po Slovensku sa dostal do kontaktu so zákutiami slovenskej krajiny. Tie mu ponúkli množstvo farbami hýriacich pohľadov, ktoré najprv zachytil v kresbe, niekedy aj v olejovej skici a následne dotváral v ateliéri. Krajinomaľba, najmä v päťdesiatych rokoch, predstavuje v tvorbe Dezidera Millyho významný medzník z hľadiska nadobúdania skúseností a zvláštností so slovenskou krajinou. Svojou usilovnosťou a nepretržitou pracovitosťou dokázal sprítomniť emocionálne prežívanie videného. Ako sám povedal: „Verím, že príroda je mojím mocným a nenahraditeľným prameňom pri snahe objavovať svojskú umeleckú pravdu – krásu; takú, ktorá ma približuje bezprostredne k výtvarnej méte, azda aj miere pôvodnosti – v tichosti – nestrojene“ (Výtvarný život roč. XIII, č. 8, 1970).

Je zrejmé, že v jeho tvorbe je silne ukotvená a prepojená láska k prírode, čo zobrazuje je aj dielo prítomné v zbierkovom fonde Šarišskej galérie v Prešove vedené pod názvom Krajina z roku 1967. Dielo patrí do záverečného tvorivého obdobia Dezidera Millyho, kedy sa autor prevažne sústredil na krajinu ako námet. Krajinomaľba v našom prostredí zastáva významné miesto a v rámci jej vývoja sa objavuje poetická až expresívna krajina, ktorá od hlbokého, priam duchovného vypätia smeruje ku krajine plnej posolstiev. Krajina v prípade Dezidera Millyho v sebe obsahuje nielen poetické prvky, ale je aj prvky vlastenectva a lásky k rodnej zemi. Autor vzdáva „hold rodnej zemi“ (Ilečková, 1987, s. 27). Expresívnymi ťahmi štetca a výraznejšou farebnosťou zachytáva krajinu usporiadanú do väčších plôch, ktoré svojimi horizontálnymi líniami vnášajú do obrazu harmóniu. Dezider Milly tu nekladie dôraz na detail, ale sústredí sa na intímne zachytenie krajiny plnej vnútorných posolstiev ako je úcta k prírode a k samotnej práci človeka, „ktorý činorodou aktivitou vtláča krajine svoju pečať“ (Ilečková, 1987, s. 25). Ako sám povedal „Dôležité je, aby krajina v obraze bola vždy v spojitosti s človekom, aby odrážala ľudský vnem, pocit, aj keď prirodzene, človek nemusí byť na obraze namaľovaný“ (Sever, Rozhovor s Deziderom Millym pre časopis život, 1967).

Dezider Milly: Krajina, 1967
olej, lepenka, sololit, 37 x 48 cm, O 1114, v pravo dole: D. Millij – 67
Foto: Miloš Kolcak
Zbierkový fond ŠG v Prešove

Zdroj: Mgr. Alžbeta Malíková