V arcibiskupskej kaplnke udelil vladyka Ján nižšie svätenia
V piatok 23. apríla, keď si gréckokatolícka cirkev pripomína sviatok sv. veľkomučeníka Juraja, slávil v kaplnke sv. Jozefa Snúbenca na arcibiskupskom úrade svätú liturgiu vladyka Ján Babjak SJ, pri ktorej udelil nižšie svätenie – tzv. postriženije. Svätenie prijali štyria seminaristi Prešovskej archieparchie študujúci aktuálne v štvrtom ročníku na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity – Martin Dlužanin, Peter Ferenc, Martin Simko a Gabriel Šuťák.
Ako už z názvu nižšieho svätenia vyplýva, podstatnou časťou svätenia je postrihnutie vlasov na hlave, ktoré je znakom zasvätenia sa službe Bohu. Je prijatím do duchovného (klerického) stavu a dáva milosť konať službu nižších posvätných rádov v chráme – čítať Božie Slovo (čtec), spievať žalmy (spevák) a nosiť sviecu (svieconosič). Súčasťou tohto obradu sú okrem postrihnutia vlasov aj úkony, ktoré počnúc týmto momentom budú svätenci vo svojej novej službe vykonávať. Ide o spev zvyčajného začiatku, ktorým sa začína väčšina modlitieb v byzantskej tradícii, ďalej spev žalmu, modlitba liturgického textu, prijatie zapálenej sviece a taktiež aj liturgickej knihy Apoštolára, z ktorého následne jeden zo svätencov proklamuje v spoločenstve Božie slovo.
Nižšie svätenie bolo udelené na samotnom začiatku slávnosti a po ňom nasledovala svätá liturgia. Spolu s prešovským arcibiskupom koncelebrovali protosynkel Prešovskej archieparchie Mons. Ľubomir Petrík, rektor seminára Vladimír Sekera Mikluš, špirituál Marek Kaľata a ceremoniár Pavol Vasiľ.
V homílii vladyka vychádzajúc z prvého čítania zo Skutkov svätých apoštolov poukázal na kratučkú zmienku o neprestajnej modlitbe prvých kresťanov v Jeruzaleme, ktorí sa modlili za uväzneného apoštola Petra. Vladyka pozval svätencov, aby sa stali mužmi modlitby a neskôr, keď príjmu sviatosť kňazstva, aby sa stali aj kňazmi modlitby. Lebo bez modlitby sa kňaz stane len nositeľom podriasnika a remeselníkom, ale nie duchovným otcom. Za vzor im dal sv. Juraja, ktorý určite potrebnú duchovnú silu čerpal práve v modlitbe, ktorá mu bola posilou aj pri mučení a smrti.
Na záver slávnosti sa vladykovi, ako aj ostatným prítomným kňazom poďakoval svätenec Peter Ferenc. Vladyku uistil, že modlitba je pre seminaristov jeden zo základných pilierov ich duchovného života o ktorú sa chcú opierať nielen v čase formácie, ale o to viac aj v kňazstve, do ktorého ich Pán pripravuje.
Zdroj: Michal Pavlišinovič