Výstavou (ne)uzavreté / Dušan Pončák, Július Machaj si Šarišská galéria v Prešove pripomína tvorbu Dušana Pončáka a Júliusa Machaja, ktorá je v rámci výstavy zastúpená sochárskymi dielami a kresbami zo zbierkového fondu Šarišskej galérie a z iných galérií a múzeí na východnom Slovensku. Výstava je pripravená v rámci cyklu Jubilanti 2021 a ma za cieľ prezentovať bravúrnu modeláciu, dramatičnosť a vypätosť sochárskej formy Dušana Pončáka a lyrické vyznenie a tvarovú štylizáciu Júliusa Machaja.

Výstava je v šarišskej galérii v Prešove do 31. mája tohto roku a aj virtuálne na webe galérie.

Dušan Pončák

Sochár (nar. 19. januára 1941 v Považskej Bystrici - zom. 21. januára 2016 v Prešove). Je absolventom (1961 – 1967) Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (prof. F. Štefunko, prof. R. Pribiš)

Pracoval a študoval v ateliéri reliéfneho sochárstva u profesora Rudolfa Pribiša. Bol vysokoškolským pedagógom. Od roku 1995 bol slobodným umelecom. Je aj autorom mramorového reliéfu Niť Umenia v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Taktiež je autorom vinnianskej plastiky „Žena v plameňoch“, ktorá symbolizuje manželku niekdajšieho notára Júliusa Ivana, ktorú s ich štvorročnou dcérou Zorkou a dvojročným synom Igorom nemeckí vojaci upálili v uzatvorenom dome. Venoval sa voľnej komornej sochárskej tvorbe (plastika, reliéf, plaketa). Svoje diela kompozične začleňoval do súčasnej architektúry a venoval sa tiež tvorbe pamätníkov.

Väčšinu svojho života prežil v Prešove, ale aj v zahraničí.

Július Machaj

( * 11.10.1931 Bobrovec, okr. Liptovský Mikuláš).

V rokoch 1952 - 1958 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov Rudolfa Pribiša, Jozefa Kostku a Fraňa Štefunka. Július Machaj patrí k zakladateľskej generácii novodobej tradície sochárstva na východnom Slovensku. Z materiálov využíval kameň, bronz, drevo, sadru, cín, olovo, sklo, hydronálium, umelý kameň. V pamätníkovej, ale aj komornejšej tvorbe 70. a 80. rokov uplatnil Július Machaj syntézu a prehodnotenie niektorých svojich postupov. Dospel v nich k charakteristickej monumentalizácii foriem, tvarov a objemov a naďalej uplatňoval 2 princípy - skulpturálny i plastický.

Pôsobil aj ako vysokoškolský pedagóg, od roku 1961 vyučoval na Katedre výtvarnej výchovy Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove a od roku 1997, po vzniku Prešovskej univerzity, na Katedre výtvarnej výchovy a umenia Fakulty humanitných a prírodných vied, až do roku 2000.