november 27, 2020

Login to your account

Username *
Password *
Remember Me

Vlastník bytu a dedičské konanie

Foto: ilustračné, archív TV7 Foto: ilustračné, archív TV7

Uplatňovanie hlasovacích práv vlastníka bytu a nebytového priestoru v prebiehajúcom dedičskom konaní

V dôsledku úmrtia vlastníka – fyzickej osoby predstavuje vo sfére správy bytových domov prechod vlastníckeho alebo spoluvlastníckeho práva k bytu alebo k nebytovému priestoru, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a prípadne aj na priľahlom pozemku bytového domu, pomerne častý jav. Vysporiadanie vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva je v tomto prípade predmetom dedičského konania.

S vlastníctvom nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou bytového domu, je pritom nerozlučne spojené aj právo vlastníka (resp. spoluvlastníkov) zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej iba ako ,,BytZ“). Je však toto právo vo vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti možné uplatňovať aj počas prebiehajúceho dedičského konania?

Vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi bytu, resp. nebytového priestoru, ktorý je fyzickou osobu, zaniká spôsobilosť mať akékoľvek práva alebo povinnosti okamihom smrti, v súlade s ust. § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej iba ako ,,OZ“), v zmysle ktorých: ,,Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.“ Pretože slovenský právny poriadok nepozná inštitút tzv. ležiacej pozostalosti (hereditas iacens), podľa ktorého dedičstvo v období po smrti pôvodného vlastníka až do právoplatného rozhodnutia súdu o novom vlastníkovi nepatrí nikomu, majetkové, ako aj ostatné práva poručiteľa prechádzajú na jeho dedičov alebo prepadajú štátu ako odúmrť už okamihom jeho smrti. Uvedené vychádza z ust. § 460 OZ, v zmysle ktorého: ,,Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.“ Jediný dedič alebo štát je v takomto prípade výlučným vlastníkom dedičstva. V prípade, ak sa v dedičskom konaní koná s viacerými dedičmi, týchto je potrebné považovať za podielových spoluvlastníkov všetkých vecí patriacich do dedičstva, disponujúcich všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov v zmysle ust § 139 OZ. Jednotlivé dedičské podiely pritom v tomto prípade vyjadrujú mieru, akou sa dedičia navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach. Z právnych úkonov voči tretím osobám sú dedičia následne zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Potenciálny okruh dedičov
Aj keď je bežnou praxou správcu alebo spoločenstva nekonať s potenciálnymi dedičmi poručiteľa ale odkázať ich na právoplatné ukončenie dedičského konania niektorým zo spôsobov podľa § 203 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej iba ako ,,CMP“), prípadne na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (a to nie len v otázkach hlasovania vlastníkov, ale napr. aj čo do uhrádzania mesačných zálohových platieb), tento postup nemožno v rámci vyššie uvedeného považovať za správny. Rozhodnutie súdu má totiž vo vzťahu k dedičom ako aj tretím osobám len deklaratórny charakter, pričom vlastnícke práva k dotknutej nehnuteľnosti sa síce do katastra nehnuteľností zapisujú na základe predmetného rozhodnutia, avšak iba formou záznamu, ktorý nemá (na rozdiel od vkladu vlastníckeho práva) právotvorné, ale iba evidenčné účinky. Uvedené vyplýva z ustanovenia ust. § 34 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej iba ako ,,KZ“), v zmysle ktorého: ,,Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.“ v spojení s ust. § 5 ods. 2 KZ: ,,Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.“

Vo vzťahu k otázke dokladovania existencie hlasovacích práv dediča, resp. dedičov podľa ust. § 14 ods. 1 BytZ je na tomto mieste nevyhnutné uviesť ust. § 189 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého: ,,Ak konanie nebolo zastavené, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.“ Osobe, ktorá pri hlasovaní v bytovom dome overuje totožnosť vlastníkov, je teda potrebné predložiť práve upovedomenie o dedičskom práve vydané súdom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a v prípade, ak bolo toto upovedomenie vykonané ústne do zápisnice podľa ust. § 189 ods. 2 CMP, dedičia sa preukážu iným potvrdením vydaným notárskym úradom (notár vykonáva v dedičskom konaní úkony súdu ako súdny komisár) príslušným na prejednanie dedičstva o tom, že osoba uplatňujúca hlasovacie právo podľa § 14 ods. 1 BZ je vo vzťahu k predošlému vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti dedičom v určitom dedičskom podiele. Takéto potvrdenie je dokonca relevantnejšie ako upovedomenie o dedičskom práve, nakoľko spravidla zohľadňuje iba dedičov, ktorí dedičstvo po poručiteľovi v zákonom ustanovenej jednomesačnej lehote odo dňa vykonania upovedomenia neodmietli.

Plná moc udelená poručiteľom
Ďalšou otázkou, v súvislosti s uplatnením hlasovacieho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom prebiehajúceho dedičského konania, je platnosť plnej moci udelená poručiteľom za jeho života. Túto plnú moc je pritom možné pri hlasovaní vlastníkov v bytovom dome podľa § 14 a nasl. BytZ akceptovať iba v prípade, ak je v nej vyslovene uvedené, že smrťou poručiteľa nezaniká a naďalej platí v poručiteľom vymedzenom rozsahu, a to s ohľadom na dikciu ust. § 33b ods. 2 OZ, v zmysle ktorého: ,,Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.“ Toto ustanovenie je pritom aj v súdnej praxi predmetom viacerých sporov, nakoľko sú ním dotknuté osoby častokrát toho názoru, že je v rozpore s ustanoveniami OZ o dedičskom konaní, ktoré pojednávajú o tom, že vlastnícke a ostatné majetkové práva prislúchajú po smrti splnomocniteľa výlučne jeho dedičom. S takýmto názorom sa však nemožno stotožniť z dôvodu, že dedič, resp. dedičia vstupujú do právneho postavenia pôvodného splnomocniteľa okamihom smrti a teda sú oprávnení toto plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.

V súvislosti s dedičským konaním je napokon nevyhnutné upozorniť aj na nehnuteľnosti v bytových domoch, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nakoľko toto spoluvlastníctvo zaniká podľa § 148 ods. 1 OZ spolu so zánikom manželstva, t. j. už smrťou poručiteľa, a to napriek skutočnosti, že k jeho vyporiadaniu dochádza až neskôr v priebehu dedičského konania. V prípade, ak po sebe poručiteľ zanechá závet, prostredníctvom ktorého svojho pozostalého manžela opomenie alebo po sebe zanechá listinu o vydedení svojho pozostalého manžela rozhodujúcu pre dedenie zo zákona, sa totiž v praxi môže vyskytnúť aj situácia, kedy už pozostalý manžel nebude po smrti poručiteľa oprávnený samostatne v bytovom dome hlasovať ako bezpodielový spoluvlastník bytu, resp. nebytového priestoru a zároveň ako zákonný zástupca svojho manžela v bežných veciach. V rámci uvedeného je nepochybné, že z hľadiska právnej istoty by sa mal pri hlasovaní podľa § 14 a nasl. BytZ preukázať upovedomením o dedičskom práve, iným potvrdením vydaným príslušným notárskym úradom alebo plnou mocou udelenou zo strany oprávnenej osoby aj pozostalý manžel po poručiteľovi.

Zdroj: Mgr. Silvia Valichnáčová, právnička ZLSBD a mediátorka

Súvisiace položky (podľa značky)

Reklama

Spravodajstvo - video archív

Spravodajstvo

Spravodajstvo

správy z mesta Prešov a okolia


Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo