Niekoľko týždňov pred prvým výročím nástupu novej Európskej komisie predniesla 16. septembra 2020 jej predsedníčka Ursula von der Leyen svoj prvý prejav o stave Únie (SOTEU 2020) pred poslancami Európskeho parlamentu. Prinášame reakcie poslancov na jej prejav.

Monika Beňová (S/D): Prvý prejav predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej pred plénom Európskeho parlamentu o stave Únie, bol podľa očakávania výrazne ovplyvnený pandémiou vírusu COVID-19 a súvisiacim zmierňovaním jej dopadov na hospodárstvo Európskej únie a jej členských krajín. Doterajšie skúsenosti s priebehom pandémie koronavírusu jednoznačne ukázali potrebu väčšej miery harmonizácie a rozvoja spolupráce vo viacerých oblastiach, vrátane ochrany zdravia. Z jej prejavu sa viem stotožniť najmä s predstavenými zámermi Európskej komisie v súvislosti s bojom proti chudobe a ochranou najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Bude to dôležité predovšetkým pri riešení hospodárskych dôsledkov súčasnej pandémie. Rovnako aj zameranie sa na podporu malého a stredného podnikania, ktoré je chrbtovou kosťou tak európskej, ako aj slovenskej ekonomiky. Oceňujem tiež vyjadrenia týkajúce sa európskej minimálnej mzdy a jej významu. Tá môže nepochybne pomôcť pri znižovaní počtu osôb ohrozovaných chudobou a k postupnému zvyšovaniu životného štandardu nízkopríjmových skupín obyvateľstva.

Ivan Štefanec (EĽS): Oceňujem, že pani predsedníčka venovala veľkú časť prejavu digitalizácii a spomenula aj digitálnu chudobu, ktorou mnohé regióny a skupiny stále trpia. Tak ako v prípade boja s pandémiou, aj pri budovaní digitálnej ekonomiky musíme postupovať spoločne. Som rád, že Komisia má na zreteli potreby malých a stredných podnikov v čase krízy a deklarovala pre ne nielen finančnú pomoc, ale aj znižovanie administratívnych bariér a dokončenie spoločného trhu. Zdôraznenie potreby reforiem WTO a WHO je dôkazom líderstva EÚ a posilnenia našej pozície na celosvetovej scéne. Silný signál bol vyslaný aj smerom k Bielorusku, ktorého občania majú našu podporu s ktorou sa nebude obchodovať.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (EKR): Z prejavu o stave Únie je jasné, že sme si stanovili ambiciózne ciele a EÚ nechce iba opravovať pandémiou zničené hospodárstvo, ale dosiahnuť digitálnu a zelenú transformáciu. Reálne výsledky ale budú závisieť od toho, nakoľko budeme trvať na dôsledných, štrukturálnych reformách. Sociálne vylúčenie a nerovnosti budú kvôli pandémii narastať, a obnova musí byť preto inkluzívna a neprehlbovať rozdiely medzi členskými štátmi. Stojí pred nami obrovská výzva a EÚ sa musí zlepšiť v prioritizácií, aby sme budúcim generáciám zanechali dlhodobú pridanú hodnotu a nie iba zoznam ambicióznych projektov a čo je ešte dôležitejšie - dlhov.

Michal Šimečka (Obnovme Európu): Nikto nepredpokladal, aké historické výzvy pred nás tento rok postaví. V úvode koronakrízy sa zdalo, že naša reakcia bude intuitívna a rozdrobená. Pri reakcii na následnú ekonomickú krízu sme však ukázali, ako to vyzerá, keď sa Európska únia odváži myslieť vo veľkom. Dobre si túto odvahu zapamätajme a zachovajme aj do budúcnosti. Historické výzvy budú pribúdať stále rýchlejšie, a nám sa pod ich váhou nesmú podlomiť kolená. Dnes vieme, že spoločnými silami z nich dokážeme vyjsť silnejší.

Robert Hajšel (S/D): Vo svojom prvom prejave o stave EÚ sa predsedníčka EK snažila vyjsť v ústrety požiadavkám všetkých relevantných politických frakcií, vrátane našej sociálnodemokratickej, keď avizovala kroky na posilnenie ochrany najzraniteľnejších skupín obyvateľov a rokovania o nastolení minimálnej mzdy. Osobitne ma potešilo, že v čase koronakrízy zdôraznila nevyhnutnosť finančného posilnenie Európskej zdravotnej únie, čo by bolo isto nápomocné pre krajiny ako Slovensko v prípade prepuknutia výraznejšej druhej vlny ochorenia COVID-19. Samozrejme, najočakávanejším gestom bolo oznámenie zámeru zvýšiť percento, o ktoré sa v snahe dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, majú znížiť emisie skleníkových plynov z platných 40 na aspoň 55 percent do roku 2030. Dosiahnuť to bude pre niektoré štáty a priemyselné sektory veľmi náročné, ale už teraz máme na to k dispozícii nástroje ako je Fond pre spravodlivú transformáciu.

Eugen Jurzyca (EKR): Vnímam prejav Ursuly von der Leyen ako znak jej mierneho posunu dopredu. Za pozitívum považujem napríklad to, že podľa nej treba bojovať proti byrokracii a za slobodnejší pohyb tovarov a služieb v EÚ, že spomenula znova fiškálnu udržateľnosť a hodnotu za peniaze (čo je v európskych inštitúciách momentálne zriedkavý jav), vyslala jasný geopolitický signál a pekné bolo, že poďakovala ľuďom, ktorí boli a sú v korone v prvej línii. Na druhej strane nesúhlasím s tým, že súčasný model spoločnosti je víťazstvom bohatstva nad zdravím a kvalitou života, vnímam ich ako súrodencov. Bez bohatstva nie je kvalita života a naopak. Nesúhlasím ani s tým, že EÚ má dostatočné vízie a plány a už stačí len konať. Podľa mňa víziám aj plánom chýbajú často kvalitné analýzy dopadov a najlepších praktík.

Miroslav Číž (S/D): Prvá Správa o stave Únie predsedníčky EK Ursuly von der Leyen bola z veľkej časti venovaná obnove po pandémii a budovaniu silnejšieho sveta v ktorom žijeme, pričom som rád, že v tejto súvislosti upriamila osobitnú pozornosť aj na MSP, ktoré sú pre hospodárstvo EÚ absolútne kľúčové a ktorých podmienky sa snažím zlepšovať aj mojou prácou vo výbore INTA. Vo vyše hodinovom prejave predstavila predsedníčka EK svoju víziu k širokej škále výziev ktorým EÚ čelí a je náročné vypichnúť tie najdôležitejšie v niekoľkých vetách. Celkovo sa pre mňa tento prejav dá akceptovať v zásadných veciach, ale nepochybne naznačila radu problémov o ktorých treba diskutovať. Zásadné bude akým spôsobom budú jeho odkazy pretransformované do Pracovného programu EK na rok 2021 a jednotlivých legislatívnych návrhov.

Martin Hojsík (Obnovme Európu): Počas uplynulého roku sme spoločnou prácou toho dokázali viac, ako kedykoľvek predtým, a v tom musíme pokračovať. Klimatická kríza, naša najväčšia výzva, je stále pred nami. Von der Leyen zdôraznila cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, cieľ prechodu na cirkulárnu ekonomiku, ako aj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 55% do roku 2030. Obávam sa, že 55% nemusí byť pre planétu dostatočných. Teraz je však rad na členských štátoch tento cieľ dosiahnuť. Von der Leyen ohlásila, že 37% z balíka “Next Generation” bude priamo vyčlenených na riešenie klimatickej krízy. Je to jasný signál smerovania po pandémii. Slovensko sa už nemôže vyhovárať, keď premrhá príležitosti, aké nám EÚ ponúka. Je rad na našej vláde spraviť rázne kroky a prebudovať priemysel na zelenší, prejsť na cirkulárnu ekonomiku, a radikálne zníženie emisie skleníkových plynov, aby sme tak ako Slovensko dosiahli európsky cieľ bezuhlíkovej ekonomiky. Pre záchranu planéty a zdravej budúcnosti nás a našich detí už ďalšiu šancu nebudeme mať.

Vladimir Bilčík (EĽS): Ursula von der Leyenová jasne povedala, že Európa potrebuje po pandémii zelenú a modernú obnovu, preto je kľúčové, aby Slovensko predstavilo také reformné priority, aby sme európsky plán obnovy pretavili do čistejšej, zdravšej a vzdelanejšej budúcnosti pre našu krajinu. Zároveň platí, že európske peniaze nepôjdu tam, kde prekvitá korupcia a nefunguje právny štát. Vláda na Slovensku musí nielen hovoriť, ale hlavne konať pri reforme našej spravodlivosti. 7 miliárd EUR nie je vianočný darček, ktorý si máme rozbaliť a tešiť sa z prekvapenia. Sú to naše peniaze a ich rozumná investícia je našou historickou šancou.

Michal Wiezik (EPP): Predsedníčka EK Ursula von der Leyen vyzdvihla dôležitosť zelenej obnovy EU a predstavila nový cieľ zníženia emisií do roku 2030 o najmenej 55 %. Len pripomínam, že vo výbore ENVI poslanci požadujú zníženie emisií až o 60%. Urgentnosť klimatickej krízy reflektuje aj zvýšená ambícia financovania cieľov Európskeho Ekologického dohovoru v rámci 37% zdrojov fondu obnovy a zároveň 30% financovaných prostredníctvom tzv. „zelených dlhopisov.“ Jednou z najprogresívnejších ambícií v rámci znižovania emisií je prebudovanie energetického systému EÚ a zároveň zníženie energetickej závislosti EÚ vybudovaním vodíkových sietí a poháňaním priemyslu, najmä oceliarskeho a automobilového zeleným vodíkom. Prioritou zostáva vlna renovácií s cieľom zvrátiť trend energeticky neefektívnych budov produkujúcich v súčasnosti 40% emisií EÚ. V prejave sa žiaľ nedotkla nutnosti reformy spoločnej agrárnej politiky EÚ, nespomenula ani kritickú potrebu ochrany ekosystémov a biodiverzity

Zdroj: Europarlament